Dryopitekovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dryopitekovité

Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Rad (ordo) Primáty Primates
Podrad (subordo) Celistvonosoblížne Haplorhini
Nadčeľaď (superfamilia) Hominoidovce Hominoidea
Čeľaď (familia) Dryopitekovité Dryopithecidae
Vedecký názov
Dryopithecidae
?, ?
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dryopitekovité (lat. Dryopithecidae) sú vyhynutá čeľaď hominoidovcov.

Meno dostali podľa nálezu E. A. Larteta druhu Dryopithecus fontani (dryopithecus = stromová opica) uskutočneného roku 1856 v Sansane vo Francúzsku, čiže 3 roky pred zverejnením Darwinovej slávnej knihy o vývoji človeka.

Prvé nálezy pochádzajú asi spred 20 mil rokov. Vďaka úspešnej adaptívnej radiácii pred 15 - 12 mil. rokov sa dryopitekovité dostali cez Arabský polostrov z Afriky na Blízky východ a do Európy (aj do Bratislavy), časť z nich potom migrovala smerom na východ ďalej do Ázie. Najdôležitejšia (a prvá nájdená) podčeľaď sú dryopitekorodé, ktoré.žili pred 12-8 mil. rokov.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyššia klasifikácia je čiastočne sporná. Až do začiatku 90. rokov boli najmä rody prvých dvoch podčeľadí (pod názvom dryomorfné ramapity), ale aj rod dryopitek, zaraďované do čeľade orangutanovitých (Pongidae). Príbuznosť s orangutanovitými sa však ukázala ako nesprávna. Afropitekorodé sú zaraďované aj medzi prokonzulovité.

Členenie:


Bez toho aby boli presnejšieho zaradení do niektorej podčeľade, do tejto čeľade ďalej patria (zaraďovaní tiež spolu s gorilami alebo donedávna do orangutanovitých, to druhé spravidla ako ramapitekorodé (Ramapithecinae)):

Predbežne do tejto čeľade patria aj:

Nálezy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Afropitekorodé: Afrika a Arabský polostrov
  • Keňapitekorodé: rod keňapitek: Afrika, rod Griphopithecus: Turecko, stredná Európa
  • Dryopitek: rozsiahle územie od Európy po Čínu
  • ostatné: Grécko, Turecko, Afrika

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Z fylogenetického hľadiska ide o základnú vývojovú vetvu čeľadí orangutanovité, šimpanzovité a hominidi.

Znaky:

  • stromové živočíchy s prevažne vzpriameným trupom
  • mnohými znakmi tváre a skeletu (chrbticou, prstami a pod.) pripomínali dnešné ľudoopice, čiže mali asi aj podobný spôsob života

Znaky afropitekorodých:

  • skelet s veľa primitívnymi znakmi pripomínajúcimi prokonzulovité
  • dlhá papuľa na vyčnievajúcej tvári
  • ploché a dlhé podnebie
  • zuby: stredne hrubá zubná sklovina, zväčšené črenové zuby, veľmi veľké očné zuby a pod.
  • druh Afropithecus leakeyi má primitívne znaky (cingulum na stoličkách, rôznotvaré črenové zuby) aj progresívne znaky (zväčšené črenové zuby, hrubá sklovina stoličiek)

Znaky keňapitekorodých:

  • skelet podobný afropitekorodým
  • hrubšia sklovina ako afropitekorodé

Znaky dryopiteka:

  • oblé diafýzy (stredné časti dlhých kostí končatín) a kĺby ako u dnešných ľudoopíc
  • tenká zubná sklovina
  • zmenšené cingulum
  • Dryopithecus fontani: štruktúra končatín svedčí o štvornohom pohybe, noha mala znaky svedčiace o možnosti vyvinuúť sa na ľudskú nohu