Dryopitekovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dryopitekovité
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Dryopithecidae
?, ?
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dryopitekovité (lat. Dryopithecidae) sú vyhynutá čeľaď hominoidovcov.

Meno dostali podľa nálezu E. A. Larteta druhu Dryopithecus fontani (dryopithecus = stromová opica) uskutočneného roku 1856 v Sansane vo Francúzsku, čiže 3 roky pred zverejnením Darwinovej slávnej knihy o vývoji človeka.

Prvé nálezy pochádzajú asi spred 20 mil rokov. Vďaka úspešnej adaptívnej radiácii pred 15 - 12 mil. rokov sa dryopitekovité dostali cez Arabský polostrov z Afriky na Blízky východ a do Európy (aj do Bratislavy), časť z nich potom migrovala smerom na východ ďalej do Ázie. Najdôležitejšia (a prvá nájdená) podčeľaď sú dryopitekorodé, ktoré.žili pred 12-8 mil. rokov.

Členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyššia klasifikácia je čiastočne sporná. Až do začiatku 90. rokov boli najmä rody prvých dvoch podčeľadí (pod názvom dryomorfné ramapity), ale aj rod dryopitek, zaraďované do čeľade orangutanovitých (Pongidae). Príbuznosť s orangutanovitými sa však ukázala ako nesprávna. Afropitekorodé sú zaraďované aj medzi prokonzulovité.

Členenie:


Bez toho aby boli presnejšieho zaradení do niektorej podčeľade, do tejto čeľade ďalej patria (zaraďovaní tiež spolu s gorilami alebo donedávna do orangutanovitých, to druhé spravidla ako ramapitekorodé (Ramapithecinae)):

Predbežne do tejto čeľade patria aj:

Nálezy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Afropitekorodé: Afrika a Arabský polostrov
  • Keňapitekorodé: rod keňapitek: Afrika, rod Griphopithecus: Turecko, stredná Európa
  • Dryopitek: rozsiahle územie od Európy po Čínu
  • ostatné: Grécko, Turecko, Afrika

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Z fylogenetického hľadiska ide o základnú vývojovú vetvu čeľadí orangutanovité, šimpanzovité a hominidi.

Znaky:

  • stromové živočíchy s prevažne vzpriameným trupom
  • mnohými znakmi tváre a skeletu (chrbticou, prstami a pod.) pripomínali dnešné ľudoopice, čiže mali asi aj podobný spôsob života

Znaky afropitekorodých:

  • skelet s veľa primitívnymi znakmi pripomínajúcimi prokonzulovité
  • dlhá papuľa na vyčnievajúcej tvári
  • ploché a dlhé podnebie
  • zuby: stredne hrubá zubná sklovina, zväčšené črenové zuby, veľmi veľké očné zuby a pod.
  • druh Afropithecus leakeyi má primitívne znaky (cingulum na stoličkách, rôznotvaré črenové zuby) aj progresívne znaky (zväčšené črenové zuby, hrubá sklovina stoličiek)

Znaky keňapitekorodých:

  • skelet podobný afropitekorodým
  • hrubšia sklovina ako afropitekorodé

Znaky dryopiteka:

  • oblé diafýzy (stredné časti dlhých kostí končatín) a kĺby ako u dnešných ľudoopíc
  • tenká zubná sklovina
  • zmenšené cingulum
  • Dryopithecus fontani: štruktúra končatín svedčí o štvornohom pohybe, noha mala znaky svedčiace o možnosti vyvinuúť sa na ľudskú nohu