Dráč obyčajný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dráč obyčajný

Dráč obyčajný; zrelé plody (október)
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(Európa[1])
Vedecká klasifikácia
 
Synonymá
Berberis racemosa
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Dráč obyčajný[2] (lat. Berberis vulgaris)[3] je najrozšírenejší európsky a na Slovensku jediný pôvodný zástupca rodu dráč (Berberis), z čeľade dráčovité (Berberidaceae). Je to drevina slnných teplých strání a pastvísk, ker s tŕňovitými konárikmi a tvrdým žltým drevom.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dráč obyčajný je riedky ker s nepravidelnou korunou, vysoký 1 až 3 m, s hladkou kôrou, svetlosivými alebo žltohnedými konárikmi a žltým drevom. Listy sú striedavé, na konárikoch premenené na troj až päťdielne tŕne, dlhé 10 až 15 mm. Listy sú tuhé, obrátene vajcovité až okrúhlo elipsovité, dlhé 25 až 55 mm, pílkovité, často s drobnými ostňami na okrajoch.[5][6][4]

Kvety rastú na skrátených konárikoch, v ovisnutých mnohokvetých strapcoch dlhých 3 až 5 cm, s 15 až 30 kvetmi. Sú žlté a intenzívne voňajú. Korunných lístkov je šesť, sú dlhé 5-6 mm, sú žlté, pologuľovité a usporiadané v dvoch kruhoch. Kališné lístky sú šesť, v dvoch kruhoch, sú žltej farby, na báze s 2 žľaznatými hrbolkami. Piestik je jeden, tyčiniek je šesť, v dvoch kruhoch a reagujú na pohyb. Plodom je podlhovastá, do 10 mm dlhá, červená, kyslá bobuľa. Semená sú po dve (vzácne tri), dlhé 4 až 6 mm.[5][6]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzený areál výskytu dráča obyčajného je stredná a južná Európa, okrem pobrežných častí a ostrovov, Ukrajina, južné Rusko, Kaukaz, Malá Ázia, severozápadný Irán. Malé areály sú na Kryme a Pyrenejskom polostrove.[7][3] Na Slovensku je najrozšírenejší v Slovenskom krase a na Podunajskej nížine. Inde je zriedkavejší. V minulosti bol pravdepodobne oveľa hojnejší aj v iných oblastiach, ale ako medzihostiteľa hrdze obilnej Puccinia graminis ho v poľnohospodárskych oblastiach museli ničiť.[6]

Zatiaľ čo rad dráčotvarých (Berberidales) má pomerne dlhý fylogenetický vek, zasahuje až do kriedového útvaru druhohôr, našli sa odtlačky vlastných dráčovitých až vo vrstvách z neskorých treťohôr.[4]

Ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

Dráč obyčajný rastie na slnných stráňach, pasienkoch, okrajoch lesov a viníc, tiež vo svetlých lesoch, je súčasťou opadavých krovitých spoločenstiev. Vyhovujú mu pôdy piesočnaté až hlinité, na vápencoch, dolomitoch, zlepencoch, flyši, vzácne na andezite. Vyskytuje sa od pahorkatín po podhorský vegetačný stupeň, vzácne vyššie. Na Slovensku najvyššie zaznamenaný výskyt vo výške 1200 m n.m. Kvitne v máji až júni.[6][4]

Význam a využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Dráč obyčajný je stará liečivá rastlina, obsahujúca viacero alkaloidov, predovšetkým berberín, oxyacantín a bermanin, najmä v kôre. Ta pôsobí v malých dávkach ako preháňadlo, močopudne, žlčopudne, vo veľkých dávkach však môže spôsobiť ochrnutie pohybových a dýchacích centier. Pestoval sa tiež pre svoje plody, červené podlhovasté bobule, obsahujúce malé množstvo vitamínu C a organické kyseliny. V kožiarskom priemysle sa plody a kôra dráča používali na farbenie na žlto.[4] Má jemné, tvrdé a žlté drevo, ktoré je vhodné na rôzne stolárske a rezbárske práce.[6]

Hrozby a choroby[upraviť | upraviť zdroj]

Hrdza obilná, ktorá je spôsobovaná hubovým patogénom Puccinia graminis je všeobecne známa choroba pšenice a jačmeňa. V západnej Európe sa po mnohých desaťročiach neprítomnosti choroba začala znovu objavovať v roku 2013, pričom sporadické ohniská hrdze boli hlásené v Nemecku, Švédsku a Dánsku. V tom istom roku bola vo Veľkej Británii objavená pšenica infikovaná touto nákazou, čo znamenalo prvý výskyt choroby za viac ako 60 rokov. V roku 2016 bolo zaznamenané oveľa väčšie ohnisko na Sicílii. Skúmaním nového výskytu, ktorý sa objavil v roku 2019 vo východnom Anglicku sa zistilo, že infikované obilie rástlo vedľa živého plota tvoreného dračom obyčajným, ktorý bol tiež postihnutý nákazou. Na základe analýzy DNA sa potvrdila prítomnosť hubových patogénov u oboch rastlín, pričom infekcia najpravdepodobnejšie pochádzala práve od neho.[8] Na Slovensku bolo v minulom storočí nariadené v poľnohospodárskych oblastiach jeho ničenie spolu aj s mahóniou cezmínolistou.[6]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dráč obyčajný; listy
    Dráč obyčajný; listy
  • Dráč obyčajný; konárik s trojitými tŕňmi
    Dráč obyčajný; konárik s trojitými tŕňmi

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ IUCN Red list 2012.9. Prístup 30. september 2022
  2. ↑ Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michak Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín s.149. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018.
  3. ↑ a b Berberis vulgaris L. [online]. Plants of the World Online (POWO); Kew;, [cit. 2022-09-29]. Dostupné online. (anglicky)
  4. ↑ a b c d e Václav Větvička. Stromy a keře. Praha : Aventinum, 2017.
  5. ↑ a b Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín I. s.295. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991.
  6. ↑ a b c d e f M. Jasičová. Flóra Slovenska III [online]. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1982, [cit. 2022-09-29]. Dostupné online.
  7. ↑ Peter Mižík. BERBERIS VULGARIS L. – dřišťál obecný / dráč obyčajný [online]. BOTANY.CZ, 2008-05-05, [cit. 2022-09-29]. Dostupné online. (česky)
  8. ↑ Orton, E. S.; Lewis, C. M.; Davey, P. E.; Radhakrishnan, G. V.; Saunders, D. G. O.. Stem rust (Puccina graminis) identified on spring barley in the UK adjacent to infected Berberis vulgaris. [online]. CAB International; , Wallingford, Oxon OX10 8DE, UK, [cit. 2022-09-29]. Dostupné online. Archivované 2022-09-29 z originálu. (anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dráč_obyčajný&oldid=7701679“