Dušan Makovický

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dušan Makovický
Dušan Makovický
slovenský lekár, spisovateľ, publicista a prekladateľ

Narodenie 10. december 1866
Ružomberok, Slovensko
Úmrtie 12. marec 1921 (54 rokov)
Ružomberok, Slovensko

Dr. Dušan Makovický (* 10. december 1866, Ružomberok – † 12. marec 1921, Ružomberok), bol slovenský lekár, publicista, spisovateľ a prekladateľ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal zo zámožnej rodiny. Vzdelanie získaval v Ružomberku, v Nagykőrösi a Šoprone. Medicínu začal študovať na lekárskej fakulte v Prahe, kam pricestoval 14. októbra 1885. Po roku a pol po neúspeśných skúškach pokračoval v rakúskom Innsbrucku a od 29. apríla 1889 do 15. marca 1890 v Berlíne. Promoval v júli 1891 v Prahe. Ešte ako študent podnikol svoju prvú cestu do Ruska, v Moskve pobudol od 6. marca 1890 do 1. mája 1890. V rokoch 1891 – 1894 pôsobil ako sekundárny lekár v Innsbrucku, v roku 1894 odišiel do Budapešti, no ešte toho roku začal pôsobiť ako praktický lekár v Žiline, v rokoch 1904 – 1910 bol osobným lekárom ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane. V rokoch 1915 – 1916 bol internovaný za odpor voči vojne, v roku 1919 ochorel na brušný týfus. O rok neskôr sa spolu so svojou ruskou manželkou, s ktorou sa medzičasom oženil, spolu vrátili do Ružomberka, kde v roku 1921 spáchal samovraždu.

Externý odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Počas štúdií na vysokej škole bol členom študentského spolku slovenských študentov v Prahe Detvan, kde sa stretol s Martinom Kukučínom, s filozofickými názormi Leva Nikolajeviča Tolstého, ale tiež s filozofiou T. G. Masaryka. Jeho najbližším priateľom bol ďalší slovenský tolstojovec, spolužiak na lekárskej falkulte v Prahe Albert Škarvan, ktorého aj po ukončení školy dhé roky finančne podporoval. Už od roku 1890, kedy sa vydal prvý raz do Ruska, udržiaval písomný styk s Levom Nikolajevičom Tolstým a stal sa členom tolstého krúžku. Okrem uverejňovania jeho listov tiež publikoval preklady jeho diel, zápisky a state o ňom. V rokoch 1896 – 1898 zložil a redigoval edíciu Poučné čítanie, v ktorej vyšlo 17 brožúr, obsahujúce preklady ruských autorov. Sprevádzal Tolstého až do jeho posledných chvíľ a jeho Jasnopoľanské zápisky sú unikátnym dokumentom o vzťahoch učiteľa a žiaka, a kronikou Tolstého duševných zápasov.

D. Makovický názorvo inklinoval k Hlasistom, mal však dobré vzťahy i s martinským centrom – sesternica D. Makovického Bohdana bola ženou Jozefa Škultétyho.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Knižné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1922 /1923 – Jasnopoľanskije zapiski, I. a II. zväzok (Moskva)
  • 1979 – U L. N. Tolstogo 1904 – 1910, I. – IV. zväzok (Moskva)

Odborné diela[upraviť | upraviť zdroj]

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]