Dubník (okres Nové Zámky)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°57′26″S 18°24′40″V / 47.9571°S 18.4111°V / 47.9571; 18.4111
Dubník
obec
01 Dubnik.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Nadmorská výška 146 m n. m.
Súradnice 47°57′26″S 18°24′40″V / 47.9571°S 18.4111°V / 47.9571; 18.4111
Rozloha 41,01 km² (4 101 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 684 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 41,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1236
Starosta Jozef Ostrodický[3] (NEKA)
PSČ 941 35
ŠÚJ 503169
EČV NZ
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Dubník č. 244
E-mailová adresa obec.dubnik@konfer.eu
Telefón 035/649 53 01, 035/ 649 54 04
Fax 035/649 54 04
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Dubník
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.obecdubnik.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Dubník je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa prvýkrát spomína v roku 1236 pod názvom Chus. Pôvodne bola sčasti majetkom kráľovských koniarov, ktorí obsadili oblasť Széki, ale neskôr ju stratili. V roku 1247 kráľ daroval Sándorovi de Szemere do terajšieho Semerova majetky v obci Lót. Jeho brat Bertalan získal Gútu, ale nakoľko bol bezdetný, daroval obec ostrihomskému arcibiskupovi. Rod získal majetky aj z terajších obcí Jasová a Rúbaň.

Kaštieľ[upraviť | upraviť zdroj]

Je otázne, kde stál hrádok alebo kúria, pôvodné sídlo rodu Csúzyovcov. Podľa historikov, kúria Csúzyovcov bola v blízkosti dnešného rímskokatolíckeho kostola sv. Alžbety uhorskej, ktorý sa prvýkrát spomína v roku 1317, ale je určite staršieho založenia, zrejme okolo roku 1270, keď sa tu Csúzyovci usadili.

Roku 1416 sa tu spomína Mihály Csúzy. Po skončení tureckých vojen Pál Csúzy s manželkou Annou Érsek okolo roku 1680 začali so stavbou prízemného neskororenesančného kaštieľa pôdorysu tvaru „L“. Stará gotická kúria bola opravená a časom prechádzala rukami stále iných majiteľov.

Ale budova zažila najväčššiu slávu za Zsigmonda Csúzyho, ktorého manželkou bola Jozefa Kvassay. Po roku 1780 sa začalo s prestavbou a rozširovaním budovy. Ktovie prečo, ale prestavba kaštieľa nebola dokončená, hoci sa jednalo o ústredné sídlo rodiny. Pravdepodobne to súviselo so smrťou majiteľa, ktorý dal vybudovať takmer identický kaštieľ v dnešnom Hurbanove. Ten bol však v roku 1975 zbúraný.

V rokoch 1819-1822 sa v kaštieli zdržiaval aj slávny český vedec a historik František Palacký, ktorý napísal vo svojich denníkoch, že toto obdobie bolo najšťastnejším obdobím v jeho živote. Návštevníkmi tu bol aj svetoznámy rakúsky hudobný skladateľ Franz Schubert, gróf Táde Amade, klavirista a skladateľ maďarského pôvodu Ferenc Liszt. Kaštieľ sa stal domovom múz v čase, keď tu rodina pobývala. Ale počet významných návštevníkov bol podstatne vyšší.

Po smrti Jozefy Kvassay nastal prudký úpadok budovy a neustála zmena majiteľov. Posledné majiteľky boli Nyilašovcami odvlečené do koncentračného tábora, odkiaľ sa už nevrátili. Kaštieľ bol v tom čase natretý na červeno.

Po roku 1945 budovu získali slovenské rodiny, ktoré sa tu usadili a prestavbami bola rozdelená na viacero obytných častí. Po roku 1985 neobývaný kaštieľ kúpil závod Vagónka Poprad n.p., ktorý hodlal objekt obnoviť na rekreačné účely.

Roku 1998 úplne schátralú stavbu kúpili komárňanské tlačiarne a Vydavateľstvo KT a začala sa komplexná rekonštrukcia kaštieľa. Bolo úplne obnovené krídlo s reprezentačnými miestňosťami, priečelie sa zaskvelo v pôvodnej kráse. Pod budovou sa nachádza baroková pivnica zaklenutá valenými klenbami s lunetami. Zachovala sa aj pruská klenba miestnosti pri vstupnej sieni. Najkrajšou časťou kaštieľa je vstupný stĺpový portikus zakončený trojuholníkovým tympanonom. Pozoruhodné je kamenné ostenie s klenákom vstupného portálu budovy. Plastiky levov na prejazdnej rampe boli vytvorené podľa zvyškov nájdených v zemi pri kaštieli. Bolo odkryté takmer celé neskororenesančné jadro kaštieľa, ale výsledný vzhľad bol upravený v jednotnom klasicistickom štýle.

Dnešná podoba kaštieľa v obci Dubník.

Maľba na kupole bola voľne obnovená podľa talianskeho majsta Gianbattistu Tiepola. Priľahlý park bude tiež obnovený do čo najvhodnejššieho vzhľadu.

Kaštieľ je sídlom Vzdelávacieho a kultúrno-historického inštitútu. V budove je múzeum historického nábytku a zbraní, Lehárova, Kossúthova, Palackého a Pázmányiho izba, výstava kultúrnych pamiatok Slovenska a v zrkadlovej sieni sa poriadajú konferencie.

Budova, ktorá sa pôvodne nespomínala v žiadnej literatúre a bola odsúdená na zánik, je od roku 2000 kultúrnou pamiatkou. V súčasnosti naďalej prebiehajú rekonštrukčné práce.

V Dubníku ale stálo viacero kaštieľov a kúrií, ktorých osudy boli pohnuté.

Južne v susedstve predchádzajúcej budovy si dal v roku 1780 postaviť Elek Hunyadi s manželkou klasicistický kaštieľ. Oproti czúzyovskému kaštieľu stojí klasicistická kúria, ktorú si dal na mieste staršej stavby začiatkom 19. stor. postaviť barón Ignác Splényi. V bezprostrednej blízkosti sa nachádza secesný kaštieľ, ktorý dal začiatkom 20. storočia postaviť Dénes Paál st. Nižšie, pri Hlavnej ulici, stál barokový kaštieľ, ktorý dal pred rokom 1750 postaviť Gáspár Csúzy. Južnejšie, opäť pri Hlavnej ulici, si dal Károly Szegedy postaviť klasicistický kaštieľ na začiatku 19 stor. Na vyvýšenine nad stretom Hlavnej a Ružovej ulice, dal začiatkom 19 stor. Ignác Heldt postaviť klasicistickú kúriu. Južne, oproti kalvínskemu kostolu, stála klasicistická kúria, ktorú na začiatku 19. stor. dal postaviť Mihály Bathó. V susedstve kalvínskeho kostola dal postaviť na začiatku 20 stor. Gyula Petrovics, hlavný horár zemianskeho pôvodu, eklektickú kúriu. V západnej časti obce si dal začiatkom 19 stor. postaviť klasicistický kaštieľ gróf József Erlach. Oproti sa nachádza secesná kúria zaujímavej histórie. Pri ceste vedúcej k rímskokatolickému kostolu stojí neoklasicistická kúria, ktorú dal po r. 1870 postaviť Jakab Steiner. V prvej polovici 19 storočia v obci stáli aj ďalšie kúrie, ktoré sú však buď zničené, alebo v dezolátnom stave.

O obci Dubník sa v plnej miere môže povedať, že bola a aj dnes stále je obcou kaštieľov.

Virtuálny 3D model kaštieľa v Dubníku si môžte pozrieť tu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Jozef Ostrodický je v zozname. Dostupné online.
  • Ing. Alexandrom Reškom: „Malá vlastivedná knižnica č. 235“, Vydavateľstvo KT s.r.o. Komárno, 2003, zodpovedný vydavateľ Dr. Ing. Szénássy Árpád

Fotografie[upraviť | upraviť zdroj]

Autorom fotogalérie je Imrich Šimonek z Dubníka