Dubrovník

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Dubrovnik)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 42°38′25″S 18°6′30″V / 42.64028°S 18.10833°V / 42.64028; 18.10833
Dubrovník
Ragusa
mesto
Old City, Dubrovnik.jpg
Centrum starého mesta, svetová pamiatka UNESCO
Oficiálny názov: Dubrovnik
Štát Chorvátsko Chorvátsko
Región Dubrovnícko-neretvianska župa
Nadmorská výška m n. m.
Súradnice 42°38′25″S 18°6′30″V / 42.64028°S 18.10833°V / 42.64028; 18.10833
Rozloha 143,35 km² (14 335 ha)
Obyvateľstvo 42 615 (2011)
Prvá pís. zmienka 1387
Primátor Andro Vlahušić
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 20000
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Old City of Dubrovnik
Rok 1979 (#3)
Rok rozšírenia 1994
V ohrození 1991 – 1998
Číslo 95
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá i, iii, iv
Croatia location map.svg
Red pog.svg
Webová stránka: www.dubrovnik.hr

Dubrovník (chorv. Dubrovnik, lat. Ragus, tal. Ragusa, prezývaný aj Perla Jadranu) je mesto v Chorvátsku. Nachádza sa v južnej Dalmácii pri Jadranskom mori a má okolo 43 000 obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Historicky mesto, založené v 7. storočí, spočiatku tvorilo slobodnú kupeckú republiku (Ragusa, Dubrovnícka republika) ktorá bola najprv pod nadvládou Benátok, potom Uhorska, od roku 1526 Osmanskej ríše a ktorú roku 1806 (napoleonské vojny) obsadili a zrušili Francúzi. V roku 1667 mesto takmer zničilo zemetrasenie.

Od roku 1814 Dubrovník patril Rakúsku, od 1918 štátu južných Slovanov (Juhoslávia), od roku 1991 nezávislému Chorvátsku.

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto má veľké, charakteristické, zachované historické centrum (zapísané medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO) obklopené hradbami, prístav a medzinárodné letisko. Jeho poloha v južnej Dalmácii, stabilné počasie a množstvo historických i prírodných zaujímavostí v okolí láka do mesta turistov z celej Európy.

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]