Dunajská Lužná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°05′06″S 17°15′33″V / 48.0849°S 17.2591°V / 48.0849; 17.2591
Dunajská Lužná
obec
Erb luzna.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Senec
Región Podunajsko
Nadmorská výška 129-131 m n. m.
Súradnice 48°05′06″S 17°15′33″V / 48.0849°S 17.2591°V / 48.0849; 17.2591
Rozloha 26,95 km² (2 695 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 195 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 192,76 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1230
Starosta Štefan Jurčík[3] (NEKA)
PSČ 900 42
ŠÚJ 545333
EČV SC
Tel. predvoľba +421-2
E-mailová adresa info@dunajskaluzna.sk
Telefón 02/45980228 02/45980719
Fax 02/45980428
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Dunajská Lužná
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.dunajskaluzna.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Dunajská Lužná je obec na Slovensku v okrese Senec.

Dunajská Lužná leží približne 15 km juhovýchodne od hlavného mesta Slovenska Bratislavy smerom na Dunajskú Stredu a Komárno. Dunajská Lužná patrí do bližšieho okolia Bratislavy, keďže v nej bujnie stavebný ruch, naznačujúci zvyšujúci sa počet nových obyvateľov, prichádzajúcich sem buď z hlavného mesta alebo okolia.

Obec vznikla 1. januára 1974 z troch, pôvodne samostatných sídiel - Nových Košarísk, Jánošíkovej a Novej Lipnice.

Popri obci leží ochranná hrádza, vybudovaná na účely ochrany pred dunajskými vodami, ktorá začína v Bratislave a pokračuje smerom na vodnú nádrž Gabčíkovo. Neďaleko obce smerom na Senec, sa nachádza jazero Malá voda a v inundačnom pásme za ochrannou hrádzou sa nachádza jazero Piesková jama. Obe slúžia na rybolov a Malá voda býva v lete zaplnená aj kúpaniachtivými návštevníkmi, keďže pre nich poskytuje príjemný relax. Piesková jama túto výhodu pre svoje bahnité dno a kalnú vodu nemá. Obyvateľstvo obce je prevažne slovenskej národnosti, okrem nej tu žijú najmä príslušníci maďarskej a rómskej národností. Súčasný počet obyvateľov (koniec roka 2009) sa pohybuje vyše 4200.

V obci je rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža z roku 1797 a kaplnka sv. Martina - zvyšok (presbytérium) pôvodného románskeho kostola z 13. storočia, ktorý vyhorel v roku 1852. Evanjelický kostol bol postavený v roku 1814 v klasicistickom štýle.

Názov obce[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný názov obce vošiel do platnosti 1. januára 1974 a je odvodený od polohy obce pri dunajských lužných lesoch. Maďarské názvy Dunaligetfalu aj Dénesdtorcsmisérd vznikli až po roku 1974, hovorovo sa používajú aj tvary Dunaluzsna a Luzsna. Odvodením z nového slovenského názvu vznikol aj nemecký názov obce Audorf an der Donau.

Pôvodný maďarský a nemecký názov miestnej časti Nové Košariská (historicky slov. Mišérd alebo Mišdorf, maď. Misérd, nem. Mischdorf) odvodzoval jazykovedec Ján Stanislav z dávneho slovanského slova "Mišär", za modernú rekonštrukciu názvu určil tvar "Myšiare". V roku 1945, keď sa do obce začalo sťahovať obyvateľstvo z Košarísk-Priepastného, Lubiny a Bziniec bol názov zmenený na Nové Košariská.

Pôvodný maďarský a nemecký názov miestnej časti Nová Lipnica (historicky slov. Torč aj Torča, maď. Torcs, nem. Tartschendorf aj Dachsendorf) sa odvádza od stredovekého slovanského mena "Torec". Meno patrí k "tor", ktoré znamená košiar (na statku). Súčasný názov Nová Lipnica dostala obec v roku 1948, keď sa do nej začali sťahovať obyvatelia z Veľkej Lipnice na Orave, ktorá pripadla Poľsku.

Pôvodný maďarský názov miestnej časti Jánošíková (historicky slov. Dénešd alebo Šildern, maď. Dénesd aj Dénesdi, nem. Schildern) vznikol z latinského mena Dionysius podľa patrocínia svätého Dionýza, prvého parížskeho biskupa a jedného z patrónov Francúzska. Pôvodné nemecké pomenovanie Schildern je odvodené zo stredovekého povolania výrobcov štítov - štitárov. Pomenovanie Jánošíková dostala obec v roku 1948 po prisťahovalcoch z Terchovej,– rodiska Juraja Jánošíka.[4]

Dejiny obce[upraviť | upraviť zdroj]

V erbe obce je znázornený sv. Martin z Tours, ktorý bol biskupom vo Francúzsku a pôvodne sa narodil ako syn rímskeho dôstojníka okolo roku 316 v rímskom tábore Sabaria (dnes Szombathely). Tento svätec bol patrónom pôvodného farského kostola v časti Nové Košariská.

Obec Dunajská Lužná je známa aj v európskej archeológii mohylovým pohrebiskom zo staršej doby železnej, z obdobia 700 – 550 pred Kr.. Archeologický výskum v časti Nové Košariská preskúmal mohylovú nekropolu so žiarovým spôsobom pochovávania s centrálnym hrobom v zemnej mohyle. V pohrebisku sa našlo veľké množstvo keramických nádob s bohatým umeleckým prejavom. Kovové predmety sa však zachovali len vo veľmi malom množstve.

Do skončenia druhej svetovej vojny, počas ktorej boli obce, ktoré dnes tvoria Dunajskú Lužnú, pohraničné, bolo obyvateľstvo najmä nemeckej národnosti. Po skončení druhej svetovej vojny sem namiesto nich prišli kolonisti zo myjavských kopaníc a severného Slovenska.

V januári 2004 bola v Dunajskej Lužnej otvorená stála expozícia HISTÓRIA A SÚČASNOSŤ OBCE, umožňujúca návštevníkom detailnejšie sa oboznámiť s minulým a súčasným životom obce.

Obecné symboly[upraviť | upraviť zdroj]

Symboly obce sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou D-33/95[5].

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

Erb obce Dunajská Lužná tvoria zo spodného modrého štítu vyrastá zlatovlasý biskup v striebornom, zlatom zdobenom rúchu, držiaci pred sebou zlatý kalich; nad ním sa vznáša zlatá, striebrom zdobená mitra a po bokoch ho sprevádzajú dva a dva nad sebou postavené zlaté kvety na zelených stopkách.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajku obce Dunajská Lužná tvorí farby obecnej vlajky sú odvodené z farieb erbu, pozostáva zo štyroch pruhov vo farbách bielej, žltej, zelenej a modrej. Vlajka je ukončená tromi cípmi.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dunajská Lužná mala v roku 2013 5 195 obyvateľov.

Národnostné zloženie:

Národnosti 1991 2001 2011[6]
Slováci 88.26% 90.04% 89.76%
Maďari 8.70% 6.68% 4.77%
Česi 1.24% 1.09% 1.00%

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Štefan Jurčík je v zozname. Dostupné online.
  4. Stanislav, J.: Slovenská reč, kapitola Zo slovenských miestnych názvov [online], ročník XIII, číslo 3-4, 1947, str. 95-97. Dostupné online
  5. Oficiálna web stránka obce Dunajská Lužná: „Symboly obce Dunajská Lužná“.
  6. Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011. prístup: 2014-10-30.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]