Dunajská Streda
| Dunajská Streda | |
| mesto | |
 Mestský úrad
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Dunajská Streda |
| Nadmorská výška | 118 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 31,45 km² (3 145 ha) |
| Obyvateľstvo | 22 486 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 714,98 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1254 |
| Primátor | JUDr. Zoltán Hájos[2] (SMK-MKP) |
| PSČ | 929 01 |
| ŠÚJ | 501433 |
| EČV | DS |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha mesta na Slovensku
|
|
 Poloha mesta v rámci Trnavského kraja.
|
|
| Wikimedia Commons: Dunajská Streda | |
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.dunstreda.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
|
Demonym: Dunajskostredčan[3]
 Slovenský portál |
|
Dunajská Streda (maď. Dunaszerdahely, Duna-Szerdahely)[4] je okresné mesto okresu Dunajská Streda na južnom Slovensku ležiace v Trnavskom kraji na Podunajskej nížine. Leží v približnom strede Žitného ostrova a v roku 2011 tu žilo 22 477 obyvateľov.
Obsah |
Polohopis [upraviť]
Časti obce [upraviť]
V 19. storočí boli k mestu pričlenené dovtedy samostatné obce Nemešseg (maď. Nemesszeg), Stredská Nová Ves (maď. Szerdahely-Újfalu), Felserská Nová Ves (maď. Félszer-Újfalu), Bašatehed (maď. Bassa-Tejed) a Elótejed (maď. Elő-Tejed)[4].
V roku 1960 bola k Dunajskej Strede pričlenená obec Malé Blahovo (predtým Malý Aboň, maď. Sikabony, Kisabony) a obec Mliečany (predtým Ollétejed, maď. Ollé-Tejed, Ollétejed)[4].
Obyvateľstvo [upraviť]
Národnostné zloženie obyvateľstva [upraviť]
| Národnosť | Počet (2011)[5] | % (2011) | Počet (2001)[5] | % (2001) | Počet (1991)[5] | % (1991) | Počet (1930)[6] | % (1930) |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| slovenská | 4 373 | 19,46 | 3 588 | 15,26 | 3 354 | 14,43 | 503 | 8,01 |
| maďarská | 16 752 | 74,53 | 18 756 | 79,75 | 19 347 | 83,26 | 2 944 | 46,88 |
| rómska | 623 | 2,77 | 353 | 1,50 | 257 | 1,11 | - | - |
| rusínska | 4 | 0,02 | 3 | 0,01 | 3 | 0,01 | 2 | 0,03 |
| ukrajinská | 15 | 0,07 | 2 | 0,01 | 2 | 0,01 | - | - |
| česká | 114 | 0,51 | 147 | 0,63 | 173 | 0,74 | (slovenská) | - |
| nemecká | 12 | 0,05 | 14 | 0,06 | - | - | 73 | 1,16 |
| poľská | 19 | 0,08 | 10 | 0,04 | - | - | - | - |
| chorvátska | 1 | 0,00 | 3 | 0,01 | - | - | - | - |
| srbská | 3 | 0,01 | 2 | 0,01 | - | - | - | - |
| ruská | 8 | 0,04 | 2 | 0,01 | - | - | - | - |
| židovská | 20 | 0,09 | 8 | 0,03 | - | - | 2 186 | 34,81 |
| moravská | 8 | 0,04 | 3 | 0,01 | 17 | 0,07 | (slovenská) | - |
| bulharská | 4 | 0,02 | 3 | 0,01 | - | - | - | - |
| ostatné | 49 | 0,22 | 21 | 0,09 | 83 | 0,36 | 248 | 3,95 |
| nezistené | 472 | 2,10 | 604 | 2,57 | - | - | 324 | 5,16 |
| spolu | 22 477 | 100,00 | 23 519 | 100,00 | 23 236 | 100,00 | 6 280 | 100,00 |
Pred 2. svetovou vojnou žila v meste početná židovská komunita ktorá tvorila 35% obyvateľstva Dunajskej Stredy.
Náboženské zloženie obyvateľstva [upraviť]
| Náboženské vyznanie/Cirkev | Počet (2011)[5] | % (2011) |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 15 212 | 67,68 |
| Gréckokatolícka cirkev | 89 | 0,40 |
| Pravoslávna cirkev | 35 | 0,16 |
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 376 | 1,67 |
| Reformovaná kresťanská cirkev | 1 616 | 7,19 |
| Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia | 41 | 0,18 |
| Evanjelická cirkev metodistická | 39 | 0,17 |
| Kresťanské zbory | 47 | 0,21 |
| Apoštolská cirkev | 6 | 0,03 |
| Bratská jednota baptistov | 10 | 0,04 |
| Cirkev adventistov siedmeho dňa | 1 | 0,00 |
| Cirkev bratská | 2 | 0,01 |
| Ústredný zväz židovských náboženských obcí | 51 | 0,23 |
| Starokatolícka cirkev | 5 | 0,02 |
| Cirkev československá husitská | 7 | 0,03 |
| Bahájske spoločenstvo | 3 | 0,01 |
| Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní | 3 | 0,01 |
| Iné | 71 | 0,32 |
| Bez vyznania | 2 601 | 11,57 |
| Nezistené | 2 262 | 10,06 |
| Spolu | 22 477 | 100,00 |
Pamiatky [upraviť]
Mnoho pamiatok v meste podľahlo socialistickej urbanizácii. V strede mesta je pamätník holokaustu na mieste kde stála synagóga. V meste boli dve, no nezachovali sa rovnako ako tzv. biely kaštieľ, alebo starý cintorín. V meste je rímskokatolícky kostol sv. Juraja z 13. storočia. Žltý kaštieľ biskupa Kondého alebo Vermesova vila. Zopár meštianskych domov sa zachovalo na hlavnej ulici. Treba spomenúť aj vojenský cintorín z 1. svetovej vojny a židovský cintorín.
V Dunajskej Strede sa nachádza aj termálne kúpalisko s aquaparkom a wellness hotel s japonskými kúpeľmi. V septembri sa koná tradičný žitnoostrovský jarmok a mnoho sprievodných podujatí a koncertov.
Partnerské mestá [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. JUDr. Zoltán Hájos je v zozname. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Dunajskostredčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
- ↑ a b c MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998. (slovenský)
- ↑ a b c d [1] Štatistický úrad Slovenskej republiky
- ↑ [2] Fórum inštitút pre výskum menšín
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dunajská Streda
