Durič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slovenský kopov
Práca duriča v diviačom oplôtiku

Durič je všeobecný názov pre poľovné plemeno psov, ktoré sa používa na durenie zveri. V rámci systematiky FCI sa tieto plemená zaraďujú do skupiny č. 6 (Duriče, farbiare a príbuzné plemená). Špeciálna skupina duričov – chrty – majú samostatnú skupinu č. 10 (Chrty).

Dva pohľady[upraviť | upraviť zdroj]

O duričoch môžeme hovoriť z dvoch pohľadov:

  • durič ako príslušník príbuznej skupiny plemien duričov (genetický pohľad): označujeme tak každého príslušníka duričských a príbuzných plemien, bez ohľadu na jeho pracovné využitie. Pod tento význam pojmu durič obvykle nezaraďujeme chrty.
  • durič ako pracujúci poľovný pes (pracovný pohľad): označujeme tak každého psa, ktorý má výcvik duriča alebo pracuje v loveckej praxi ako durič – nemusí byť príslušníkom duričských plemien.

V prípade duričov sa však oba významy často spájajú, nakoľko nebýva zvykom používať na duričskú prácu iné, ako duričské plemená.

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Duriče delíme na dve základné skupiny podľa spôsobu práce:

  • Duriče poľujúce čuchom (resp. klasické duriče) – sú to stredne veľké plemená psov, s výborným čuchom a sile vyvinutým loveckým pudom. Sú príbuzné farbiarom. Všetky sa zaraďujú do FCI skupiny 6, sekcia 1. Delíme ich ďalej na vysokonohé a nízkonohé, ale ide o plemená s úzkym príbuzenským vzťahom. Táto skupina plemien je veľmi početná. Väčšinou ide o kontinentálne európske plemená.
    Zaraďujeme k nim napríklad plemená: bígel, foxhound, hariér, baset alebo slovenský kopov a jazvečíkovitý durič. Vo všeobecnosti sa k nim zaraďujú aj úzko príbuzné plemená dalmatínsky pes a rodézsky ridžbek.
  • Duriče poľujúce zrakom (alebo inak chrty) – sú poväčšine vysoké štíhle psy, s výborným zrakom a extrémnou rýchlosťou v behu. Taktiež majú dobre vyvinutý lovecký pud. S duričmi poľujúcimi čuchom nie sú blízko príbuzné. Poľujú iným spôsobom, ale používajú sa tiež na štvanie zveri, preto ich z pracovného pohľadu počítame medzi duriče. Dnes sa však už v poľovnej praxi nepoužívajú.
    Patria sem napríklad plemená: afganský chrt, anglický chrt, saluki alebo barzoj.

Práca duriča[upraviť | upraviť zdroj]

Duriče loviace čuchom sa stále často používajú v poľovnej praxi. Väčšinou sa využívajú na lov čiernej zveri, ale môžu byť použité i na inú zver. Na vysokú zver sa používajú iba zriedka, na Slovensku vôbec. Zaujímavosťou napríklad je historické využívanie rodézskeho ridžbeka v Afrike pri poľovačke na levy.

Duriče môžu pracovať samostatne, i vo svorkách. Svorkový spôsob lovu je však skôr záležitosťou histórie. Dnes väčšinou duriči pracujú samostatne alebo v pároch.

Primárnou úlohou duriča je štvanie zveri. Dobrý durič musí upozorniť vodiča (poľovníka) na prítomnosť zveri. Durič musí tiež vedieť vyštvať (vyduriť) zver z úkrytu a ohlásiť ju poľovníkovi. Taktiež musí byť obozretný, aby sa nedal rozzúreným kancom chytiť. Ďalšou úlohou duriča je sledovanie zveri na stope a jej priebežné hlásenie brechotom. Durič musí byť hlučný, hlasitosť na stope sa cení. Úlohou duriča je teda predovšetkým ohlásiť zver, vyduriť ju z úkrytu a nahnať aby ju mohol poľovník zastreliť. Obvykle sa nepoužíva na samotné ztrhnutie a zabitie zveri (okrem chrtov).