Dušan Kuzma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dušan Kuzma
slovenský architekt a pedagóg
Dielo
Významné stavbyPamätník SNP v Banskej Bystrici
Osobné informácie
Narodenie17. marec 1927
 Mestečko (okres Púchov), Česko-Slovensko
Úmrtie17. jún 2008 (81 rokov)
 Bratislava, Slovensko
Alma materFA SVŠT
DetiPavol Kuzma
Odkazy
Spolupracuj na Commons Dušan Kuzma
(multimediálne súbory na commons)

Prof. Ing. arch. Dušan Kuzma (* 17. marec 1927, Mestečko (okres Púchov) – † 17. jún 2008, Bratislava) bol slovenský architekt, pedagóg a zaslúžilý umelec. Je autorom pamätníka SNP v Banskej Bystrici.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa Michalovi Kuzmovi, riaditeľovi školy a Elene Kuzmovej, žene v domácnosti. Architektúru začal študovať na FA SVŠT v Bratislave kde bol postupne pod pedagogickým dohľadom Eugena Kramára, Emila Belluša a Vladimíra Karfíka. Počas štúdia bol na prázdninovej praxi u Augusta Perreta kde sa venoval predovšetkým téme – programové tvorivé smerovanie k organickej architektúre a jej syntéza s výtvarným umením.

Vysokoškolské štúdium úspešne ukončil v roku 1952. Ďalšie dva roky pôsobil na FA SVŠT ako asistent prof. Emila Belluša. V rokoch 1954 – 1960 pracoval v štátnej správe ako vedúci odboru architektúry a výstavby. Od roku 1960 bol vedúci katedry architektúry na VŠVU v Bratislave, ktorú aj sám založil. Počas svojej tvorby a pedagogickej kariéry na VŠVU programovo sledoval spojenie architektúry s výtvarným umením. Vo vlastnej sochárskej tvorbe sa sochársky tvarovanými objemami usiloval, ako sám hovoril, „dať architektúre určitú zdielnosť“. Nevyhýbal sa však ani spolupráci s výtvarníkmi. Najvýraznejšie sa jeho vzťah ku skulpturálnym formám a túžba po expresívnejšej reči architektúry prejavili práve na jeho najvýznamnejšom diele, na Pamätníku SNP v Banskej Bystrici. Toto jedinečné brutalistické dielo vytvoril spolu so sochárom Jozefom Jankovičom. Okrem Jankoviča spolupracoval s Antonom Cimmermannom, s Jánom Kulichom a mnohými ďalšími architektmi a umelcami. Patrí k slovenským architektom, ktorí sa významne pričinili k formovaniu kvalitnej slovenskej architektúry predovšetkým v období socializmu.

Vzdelanie[upraviť | upraviť zdroj]

FA SVŠT, 1952 – profesori: Eugen Kramár, Emil Belluš, Emanuel Hruška, Vladimír Karfík

Zamestnanie[upraviť | upraviť zdroj]

Autorizovaný architekt – pedagóg

  • 1952 – 1954: FA SVŠT, asistent prof. Emila Belluša
  • 1954 – 1956: Povereníctvo kultúry, vedúci odboru architektúry
  • 1956 – 1960: Slovenský výbor pre výstavbu, vedúci odboru
  • 1960 – 1990: VŠVU, vedúci katedry architektúry

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Ceny[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]