Dvojitá fasáda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Dvojitá fasáda je druh konštrukčnej fasády.

Druhá polovica 20. storočia je v oblasti fasádnej techniky občianskych budov charakterizovaná rozvojom dnes už klasických transparentných fasád, aplikovaných prevažne na vysokých budovách. Počiatky tohto rozvoja sú charakterizované transparentnými fasádami panelového typu, montovanými z kompletizovaných dielcov.

Ďalší rozvoj tejto fasádnej techniky je charakterizovaný transparentnými fasádami roštovej konštrukcie systému „stĺpik – priečľa“. Do roštu montovaného z priebežných stĺpikov a z prerušovaných priečlí sú vkladané pevné a otváravé transparentné výplne a parapetné dielce s vonkajšou plášťovou hmotou prevažne zo skleného systému. Nasledujúcou vývojovou etapou transparentných fasád roštovej konštrukcie systému „stĺpik – priečľa“ sú fasády so skrytým nosným roštom. Fasádam tohto druhu hovoríme štrukturálne transparentné fasády.

Faktory podmieňujúce vznik dvojitej transparentnej fasády[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojité fasády majú svoj pôvod v klasických transparentných fasádach pri budovách situovaných v lokalitách s náročnou vonkajšou klímou a rovnako pri vysokých budovách, kde náročnosť zaťaženia vonkajšou klímou rastie s výškou budovy nad terénom. Zo všetkých meteorologických faktorov vonkajšej klímy pre konštrukčnú tvorbu detailov, prvkov a sústav fasád má rozhodujúci vplyv práve najpremenlivejší prvok prízemnej vrstvy atmosféry – vietor a jeho účinok s dažďom – vetrom hnaný dážď. Vetrom hnaný dážď je určujúcim faktorom nežiaducej penetrácie vody ich konštrukčnými detailmi či prvkami s nepriaznivým dopadom na hľadisko zachovania kvality fasády v období určenom pre exploatáciu (životnosť konštrukcie v detailoch jej stykov) budovy a ekologické nároky tvorby architektonického prostredia v nej.

Vznik dvojitého okna[upraviť | upraviť zdroj]

Snahy eliminovať naznačené defekty fasád v podmienkach náročnej vonkajšej klímy spočiatku viedli k novej konštrukcii dvojitého okna s predsadenou pevnou sklenou tabuľou. Medzi ňou a vlastnou transparentnou konštrukciou okna s dvoj- a viacnásobným skleným systémom vytvorený dekompresný medzipriestor eliminoval sily spôsobujúce nežiaduci pohyb až penetráciu dažďovej vody. Ďalší vývoj a skúmanie dvojitého okna ukázal, že pri charakteristických priestorových vzduchových prúdov a náraze vetra vznikne dekompresný medzipriestor aj pri otvoroch situovaných v jeho dolnej a hornej úrovni. Ak do takto koncipovaného medzipriestoru dvojitého okna situujeme aj tieniace zariadenie, transportujeme v ňom krátkovlnné solárne žiarenie na dlhovlnné tepelné žiarenie, ktoré pohybom vzduchu odvádzame do vonkajšej klímy. Tým vytvárame systém pre pasívne chladenie v lete, alebo teplovzdušné vetranie v prechodnom jarnom, jesennom a zimnom období.

Dvojitá transparentná fasádna stena[upraviť | upraviť zdroj]

Až v ďalšom vývoji sa princíp dekompresných medzipriestorov dvojitých okien začal aplikovať na celú dosiaľ používanú transparentnú obvodovú stenu. Týmto z klasickej transparentnej obvodovej steny vzniká dvojitá transparentná stena s medzipriestorom širokých geometrických, a rovnako aj fyzikálnych modifikácií, predovšetkým v oblasti stavebnej solárnej tepelnej techniky.

Vo vývoji dvojitej transparentnej fasády sme svedkami aj obrátenej koncepcie charakterizovanej jednoduchou sklenou doskou – konštrukciou jednoduchého otváravého okna, alebo transparentnej steny zo strany interiéru. Ak berieme do úvahy skutočnosť že okenná konštrukcia alebo transparentná stena s dvojnásobným tepelnoizolačným skleným systémom oddeľuje vonkajšiu klímu od jadra budovy, potom v koncepcii dvojitej transparentnej steny hovoríme o:

  • transparentnej stene s medzipriestorom priľahlým vonkajšej klíme
  • transparentnej stene s medzipriestorom priľahlým vnútornej klíme

Príklady budov s transparentnými fasádami[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku:

Zahraničné:

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • B. Bielek, M. Bielek, M. Palko: Dvojité transparentné fasády budov – 1. diel, Coreal 2002, Bratislava