Dvorianky
| Dvorianky | |
| maď. Szécsudvar | |
| obec | |
| Pôvod názvu: 1245 – Techna |
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Časti | Kinčeš |
| Nadmorská výška | 111 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 6,18 km² (618 ha) |
| Obyvateľstvo | 601 (31. 12. 2011) [1] |
| Hustota | 97,25 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1245 |
| Starosta | Andrej Marcin[2] (SMER-SD) |
| PSČ | 076 62 (pošta Parchovany) |
| ŠÚJ | 528340 |
| EČV | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Lipová 79/1, 076 62 Parchovany |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 056 / 679 71 20 |
| Fax | 056 / 679 71 20 |
  Poloha obce na Slovensku
|
|
 Poloha obce v rámci Košického kraja.
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: www.zemplin.eu/dvorianky | |
| Freemap.sk: mapa | |
|
Demonym: Dvoriančan, Dvoriančanka[3]
 Slovenský portál |
|
Dvorianky (v minulosti Te(c)hna, Dvorianka, maď. Szécsudvar)[4] sú obec na Dolnom Zemplíne, súčasť okresu Trebišov, Košického kraja, Slovenskej republiky.
Obsah |
Geografia [upraviť]
Polohopis [upraviť]
Sečovce ležia na Východnom Slovensku, v blízkosti hraníc s Maďarskom (19 km), Ukrajinou (41 km) a Poľskom (63 km). Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialené asi 340 km.[5][6]
Obcou prechádza cesta I. triedy 79 severojužného smeru (Vranov nad Topľou – Trebišov). Súčasťou Dvorianok je miestna časť Kinčeš, ktorá ale v súčasnosti nie je trvale osídlená. V minulosti sa tu nachádzal majer, neskôr plemenársky podnik s dvoma bytovými domami pre jeho zamestnancov. Dnes je areál sídlom poľnohospodárskej firmy AGRO-S, s. r. o.[7]
Katastrálne územie mesta susedí na západe s katastrom mesta Sečovce (mestská časť Albinov), na juhu s katastrom obce Hriadky, na juhu tvorí hranicu s katastrami obcí Tušice a Tušická Nová Ves, na severozápade susedí s katastrálnym územím Višňova a na severe s katastrom obce Parchovany.
Podnebie [upraviť]
Dvorianky sa nachádzajú v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výraznou amplitúdou medzi letnými a zimnými teplotami, a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. V rámci slovenskej klimatickej klasifikácie mesto spadá do teplej klimatickej oblasti, podoblasti mierne suchej a klimatického okrsku s chladnou zimou.
Dejiny [upraviť]
Archeologické prieskumy odhalili stopy slovanského osídlenia z 7. storočia, čo sú najstaršie doklady o prítomnosti Slovanov v okolí Sečoviec.[8] Prvá písomná zmienka o obci pochádza z listiny uhorského kráľa Belo IV. z roku 1245. Panovník dokumentom potvrdzuje, že šľachtic Ján z Trebišova predal majetky dedín Albun (Albinov) a Techna (Dvorianky) šľachticovi Petrovi, synovi Petra.
Symboly obce [upraviť]
Podľa Heraldického registra [9] má obec tieto symboly prijaté 9. marca 1998. Na erbe je motív podľa odtlačku pečatidiel z rokov 1600 a 1786. Heraldický register uvádza, že sa v erbe obce nachádza: „v zelenom štíte na modrej zvlnenej, striebrom sčerenej vodnej hladine plávajúca strieborná labuť v zlatej zbroji.“
Vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov zeleného, žltého, bieleho, modrého v pomere 3:1:1:3. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať obce Dvorianky tvorí erb s kruhopisom: „OBEC DVORIANKY“. Pečať obce sa používa na dôležitých úradných dokumentoch a listinách oznamov obecného úradu.
Demografia [upraviť]
Pravidelné podujatia [upraviť]
- Výstava psov na miestnom futbalovom ihrisku
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Andrej Marcin je v zozname. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Dvoriančan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : Vývin v rokoch 1773 – 1997. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1998. 600 s. ISBN S80-224-0530-2.
- ↑ VKÚ, A. S. HARMANEC. TURISTICKÝ ATLAS – SLOVENSKÁ REPUBLIKA 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s. Harmanec, 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 67.
- ↑ BUDAY, Rudolf; CITORÍKOVÁ, Ľudmila; ŠÍŘ, Zdeňek, et al.Slanské vrchy - Dargov. Spracovanie značkárskeho, turisticko-vlastivedného obsahu a textov Zdeněk Šíř, Viktor Muššák, Čeněk Čermák; Spracovanie ochrany prírody Jozef Kramárik. 1. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 1996. 2 s. (Edícia letných turistických máp 1:50 000; zv. 117.) Mapový list 58 x 102 cm. ISBN 80-8042-018-1.
- ↑ AGRO-S spol. s r.o. [online]. Azet.sk. Dostupné online.
- ↑ MAGYAR, Július; GAČKOVÁ, Lýdia; KÓNYA, Peter, Ferdinand Uličný, Miloslava Bodnárová, Juraj Žadanský, Ján Ordoš, Ladislav BartkoSečovce. Ed. Ján Ordoš; Fotografická príloha Vladimír Vološín; anglické resumé Ľubomír Oboril; recenzia Michal Otčenáš, Darina Vasiľová; sadzba a grafická úprava textovej časti Anna Mačová. 1. vyd. Sečovce : L.I.M. Sk, 1998. 199 s. ISBN 80-968043-8-3. Kapitola Pôvod Sečoviec, s. 35. (po slovensky, resumé po slovensky a po anglicky)
- ↑ Heraldický register SR I. – str. 70–71
- ↑ a b HANUŠIN, Ján. Vodné družstvo na Ondave : Storočnica vodohospodárskej činnosti. Ilustrácie Martin Turnský. 1. vyd. Bratislava : Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, 1949. číslo povolenia PIO-12.396/1949-II./1. 19. V. 1949. Kapitola Úvod, s. 26.
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
