Dzogčhen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Dzogčhen je starobylé pôvodné učenie. Podľa tibetského budhizmu a Bönu je Dzogčhen prirodzený, prvotný stav alebo prirodzená kondícia, a jadro učenia a meditačných praktík zameraných na realizáciu tejto kondície. O Dzogčhene bolo publikovaných viacero kníh, ktoré podrobne vysvetľujú jeho detaily.

Dzogčhen je považovaný za konečné a definitívne učenie, a jadro učenia všetkých budhistických učení. Bol realizovaný majstrami rôznych škôl ako ich najvnútornejšia prax. Tvrdí, že jeho počiatky siahajú do doby pred ľudskú históriu, a nie je obmedzený iba na budhizmus, Tibet alebo náš svet.

V širšom zmysle je „Dzogčhen“ prekladaný ako "veľká dokonalosť". Je vysvetľovaný ako základ, cesta a plod; z pohľadu základu to už je samo-dokonalý stav ľudskej prvotnej prirodzenosti, ktorý nepotrebuje "zdokonaľovať", pretože bol vždy perfektný od samého začiatku, rovnako ako obloha. Je nevytvorený, ale spontánne dosiahnutý.

Učenie Dzogčhenu[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý majster[upraviť | upraviť zdroj]

Dzogčhen prvýkrát v tomto časovom cykle učil Garab Dordže, ktorý toto učenie dostal údajne priamym kontaktom prostredníctvom vízie so Sambhogakájou.

Garab Dordže sa zrodil v podobe Nirmanakáje v treťom storočí pred n.l., v krajine Ogyen, ktorá ležala v severozápadnej Indii. Strávil tam život a učil. Učenie zhrnul v troch zásadách, známych ako "Tri posledné výroky Garaba Dordžeho":

  1. „Uvedenie do tohto stavu priamo“ - odkazuje na prenos majstrom, ktorý rôznymi spôsobmi uvedie žiaka k pochopeniu "čo je" prvotný stav jednotlivca. To je základ.
  2. „Nezdržuj sa v pochybnostiach“ - človek musí mať presné znalosti tohto stavu, zistenie stavu prítomnosti kontemplácie, ktorý je jeden a ten istý vo všetkých tisíckach možných zážitkov. To je cesta.
  3. „Pokračovať v hlbokej znalosti sebaoslobodenia“ - kompletná a nemenná znalosť sebaoslobodenia je úplne integrovaná s každodenným životom a za všetkých okolností pokračuje v tomto stave. To je plod.

Všetky stovky a stovky originálnych textov Dzogčhenu možno považovať za vysvetlenie týchto troch výrokov Garab Dordžeho.[1][2]

Dzogčhen[upraviť | upraviť zdroj]

Základné bytie človeka, to čím bol, čo je a čo vždy bude, je stav vedomia, ktorý je „prvotne čistý“. Normálna myseľ a vedomie je vždy zakryté nečistotami emócií a myšlienok, ale podstata je celkom čistá. Označuje sa to ako prirodzený stav bytia.

Táto „prvotná čistota“ je prázdna. Prázdnotu Dzogčhen prirovnáva k obrazu zrkadla, ktoré má schopnosť odrážať to, čo je pred ním, ale nie je tým prekryté. Zrkadlo zostáva stále rovnaké. Učenie všetkých považuje za „prvotne čistých“ a „prázdnych“. Ale každodenné vedomie ľudí je tak zahalené emóciami a myšlienkami, že si toho nie sú vedomí.

Keď je vedomie človeka v prirodzenom stave, podľa Dzoghčenu neexistujú žiadne obmedzenia pre vyjadrenie jeho bytia. Vzhľady, ktoré vníma, sú len odrazy v zrkadle mysle. Sú prejavmi mysle. Ako také sú dokonalé. Prejavy prichádzajú a odchádzajú. Sú uznané len ako odrazy, alebo "ilúzie", a sú užité ako také. Vedomie zostáva čisté.

Podvedomie ľudí, ako obyčajných bytostí na Zemi, sa stotožňuje s prejavmi a považuje ich ich za skutočné. Neexistuje vedomie o čistom stave. Ich vedomie je zahalené konštantnou aktivitou emócií a myšlienok, ktorá má tendenciu zužovať vnímanie.

Rozdiel medzi prirodzeným stavom a každodenným zahaleným vedomím umožní adeptovi spoznať skúsenejší učiteľ. Uvedenie do prirodzeného stavu je potrebné cvičiť, aby sa opakoval a doba v ňom predlžovala. Hlavným spôsobom, ako ho dosiahnuť, je meditácia. Cieľom je udržať si vedomie o svojej pravej podstate a nechať myšlienky plynúť. Čím viac sa myšlienkový proces spomalí, tým jasnejšie sa stáva vedomie.

Prirodzený stav[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzený stav[3]má vlastnosti prázdnoty a jasnosti. Jedná sa samozrejme o pojmy ľudskej mysle: význam pojmov prázdnota a jasnosť, je jej výtvorom a nie pravým prirodzeným stavom; preto je ich skutočný význam iba približný. Prirodzený stav existuje mimo myseľ a všetky jej konštrukcie a preto sa nedá presne opísať.

Prirodzený stav je trvalý, ale Dzogčhen nezastáva názor, že samostatné, nezávislé ja existuje samo o sebe a je sebestačné. V bežnom živote človek neustále vytvára vedomie "ja". Počas tréningu ho nemožno nájsť. "Ja" nie je jednotným subjektom alebo nedefinovanou entitou, ale je to proces vyskytujúci sa v čase. Je to postupnosť stavov vedomia s pestrým duševným obsahom.

Pri cvičení Dzogčhenu možno dospieť k stavu mysle, kde existuje len málo, alebo dokonca žiadne myšlienky. Ale to neznamená, že sa dosiahol prirodzený stav. Môžno sa fixovať na stav bez myšlienok, to ale je stále stav mysle, a teda odraz alebo vytvorenie mysle. Podľa učenia je treba sa pozrieť na zdroje myšlienok. Kto si ich myslí, kto ich pozoruje? Keď nenájdeme strážcu alebo pozorovateľa, obaja sa rozplynú. Potom vznikne stav jasnej prázdnoty. V tomto stave sa neuvažuje ani sa neurobí analýza, alebo výklad. Adept sa ocitá v „prirodzenom stave“.

Základ, cesta a plod[upraviť | upraviť zdroj]

Učenie Dzogčhenu sa často delí na tri časti: základ, cestu a plod [4].

Majster je schopný „prirodzený stav“ priamo preniesť svojmu študentovi. Študent musí potom cvičiť, aby mohol do prirodzeného stavu opakovane sám vstupovať. To predstavuje cestu. Ale najskôr musí mať študent priamu skúsenosť „prirodzeného stavu“.

Základ[upraviť | upraviť zdroj]

Základ je skúsenosť identity s prirodzeným stavom. Je základom existencie, a to na univerzálnej úrovni aj na úrovni jednotlivca. Základ je čistý a dokonalý, prítomný v každej živej bytosti. Nie je dvojaký. Len čo bytosť vstúpi do duality, skúsenosť prirodzeného stavu sa stráca; je dočasne zakrytá pripútanosťou a averziou vzniknutou z neznalosti dualistického videnia. Normálny človek je neznalý a tak je jeho „prirodzený stav“ len latentný. Cieľom praxe je, aby sa „prirodzený stav“ manifestoval znova.

Prirodzený stav je mimo priestor a čas, mimo stvorenia a zničenia. Jeho povaha je prejavovať sa ako svetlo, elementy, energia a všetky interakcie, ktoré končia ako to, čo zažívame ako kozmos.

Prirodzený stav mysle je trvalý, všetko ostatné je pominuteľné alebo temporálne. Je to ľudské vnímanie, ktoré si myslí, že javy sú pevné a trvalé.

Základ alebo prirodzený stav má trojakú podmienku: esenciu, prirodzenosť a energiu. Sú vzájomne závislé. Jedna nemôže existovať bez zvyšných dvoch:

  • esencia základu - základná prázdnota. Pred a po myslení je len prázdnota mysle. Táto je podstatou čistá a jasná, a prirovnáva sa k zrkadlu. Zrkadlo odráža, čo je pred ním, ale zrkadlo samé sa nemení. Myšlienky prichádzajú a odchádzajú, ale sú to len úvahy a reflexie, nemenia čistotu a prázdnosť prirodzeného stavu mysle.
  • prirodzenosť základu - manifestuje javy alebo myšlienky. Hoci prichádzajú a odchádzajú, a podstatou sú prázdne, existujú a naďalej sa prejavujú. Hoci zrkadlo zostáva prázdne a čisté, je jeho povahou neustále odrážať to, čo je pred ním.
  • energia základu - spôsob, ako sa základ, alebo prirodzený stav, prejavuje. Prejavuje sa trojako: ako Zal, Rolba a Dan (nepreložiteľné termíny)[1]
    • Zal (vzhľad zdanlivo vonkajšieho sveta) - energia jednotlivca, ktorý sa javí ako zdanlivo vonkajší svet (mimo mysle). Jednotlivec vidí sám seba ako samostatný subjekt, ktorý žije vo vonkajšom svete objektov. Ale tieto vonkajšie objekty/svet sú vlastne projekcie jeho vlastnej energie. V skutočnosti neexistujú žiadne externé nezávislé alebo samostatné javy, ktoré nie sú prejavom energie jednotlivca.
    • Rolba (spôsob, v ktorým sa energia jednotlivca manifestuje) - v jednotlivcovi je energia vnímaná ako vnútorný obraz. Obraz sa môže javiť ako veľmi živý a reálny, ale je len prejavom jeho energie.
    • Dan (nekonečná a beztvará kvalita energie) - energia jedinca môže mat akúkoľvek formu. Jeho energia formuje do tela, hlasu a mysle s vonkajším prostredím.

Cesta[upraviť | upraviť zdroj]

Potom, ako je študent uvedený do prirodzeného stavu bytia, musí praktikovať cestu s cieľom dostať sa z dualistického pohľadu a stavu, a realizovať znovu svoju pravý prirodzený stav. Cesta má tri aspekty: náhľad, prax a prístup.

  • Náhľad (tawa) - jednotlivec sa musí pozorovať a zistiť svoj stav čo sa týka tela, hlasu a mysle. Je to priame, neintelektuálne videnie reality. Telo je ovládané životnými podmienkami, vonkajšími vplyvmi, stravou a tak ďalej. Ak energia tela neprúdi voľne, spôsobuje emocionálne problémy a fyzické ťažkosti.
  • Prax (gompa) - striktne znamená kontempláciu (jednotlivec sa snaží vstúpiť do stavu nedvojnosti, prirodzeného stavu, a snaží sa zostať v ňom dlhšiu a dlhšiu dobu). Myšlienky môžu prichádzať a odchádzať, ale pri správnom zameraní praktikujúci nie je pod vplyvom týchto myšlienok. Myseľ sama o sebe nie je zapojená do žiadnej snahy alebo práce, ako je tomu v meditácii. Meditácia zameriava myseľ niečo robiť, napríklad vizualizácie prinášajúce stav pokoja, ktorý je potrebný pre vstúpenie do kontemplácie. V kontemplácii je jednotlivec úplne prítomný a vedomý, ani neodmieta ani nenasleduje myšlienky. Meditačné techniky, ktoré pomôžu „rozpustiť“ tieto prekážky sú individuálne. Pomáhajú prekonať problémy, ale nemali by byť cieľom samým o sebe. Zameranie Dzogčhenu je vždy na kontempláciu.
  • Správanie (chöpa) - hneď ako je praktikujúci schopný zostať v kontemplácii, v prirodzenom stave jasného vedomia, ďalším štádiom je byť v tomto prirodzenom stave v každodennom živote. Potom prináša svoje prítomné jasné vedomie do každej chvíle svojho života. Vyhýba sa všetkým rozptýleniam, ktoré by ho mohli z neho vyviesť. Jeho myseľ neblúdi v minulosti alebo budúcnosti, ale môže aktívne plánovať niečo do budúcnosti, zatiaľ čo zostáva jasná a v prítomnosti. Preto musí pestovať konštantne jasné vedomie celej bytosti. Je to postoj alebo správanie, ktoré mu umožní získať nadvládu nad karmickými príčinami v jeho živote. Karmické príčiny sú dvojaké: primárne a sekundárne. Primárne príčiny pochádzajú z minulosti a môžu byť vnímané ako dobré alebo zlé. Potrebujú v živote správne podmienky, aby sa mohli prejaviť samé, preto potrebujú sekundárne karmické príčiny. Keď praktikujúci má nepretržité jasné vedomie v prirodzenom stave, je schopný rozpoznať, kedy vznikajú, zabrániť tak negatívnym v rozvoji, a zároveň stimulovať tie pozitívne. Nakoniec prípadne nebude podmienený vôbec žiadnymi skúsenosťami, dobrými alebo zlými. Tak sa úplne oslobodzuje od podmienenej existencie. Môže konať úplne slobodne, nezávisle od všetkých obmedzení, pravidiel a príčin/následkov. Môže slobodne robiť, čo chce, ale zostáva vedomý si potrieb a obmedzení iných.

Plod[upraviť | upraviť zdroj]

Plodom je realizácia. Jednotlivec prejavuje v svojom vedomí to, čo v podstate vždy bol, teda stav čistého, jasného vedomia, ktorý nazývame „prirodzený stav“. Prostredníctvom procesu prehlbujúceho sa vedomia o tomto stave sa samo-oslobodzuje od dualistického videnia. Všetky vášne a všetky karmické príčiny, ktoré podmieňujú osobu v dualistickom svete, sa rozpustia.

Praktikujúci, ktorý zostáva trvalo v prirodzenom stave, neočakáva vznik žiadnych cnostných vlastností a nemá strach z následkov zlých činností. Prirodzený stav je mimo všetkej karmickej kauzality a jej účinkov. Taký praktikujúci nepodlieha kauzalite.

Keď jednotlivec vstupuje do prirodzeného stavu a pokračuje v tomto stave po dlhšiu dobu, potencialita prirodzeného stavu má príležitosť sa manifestovať spontánne ako vízie. Konečný výsledok dlhotrvajúcej praxe je dosiahnutie „svetelného“ alebo „dúhového tela“ (tiež nazývané Sambhogakája, telo tvorené zo svetla). Jeho symbolom je tibetské písmeno "A".

Na rozdiel od iných budhistických praxí, súcit nemusí byť pestovaný v mysli. V prirodzenom stave vždy bol.

Jedným z najčastejšie zobrazených foriem emanácie dúhového tela je Padmasambhava (tiež volaný Guru Rinpočhe), veľký budhistický učiteľ.[5]

Tregchöd a thödgal[upraviť | upraviť zdroj]

Po nevyhnutnej pripravnej praxi Rushan sa zostáva v poznaní tregchöd a praxí thödgal. Sú to hlavné pokyny uvedené v sérii Menngagde (série ústnych inštrukcií) z náuky Dzogčhenu.

Tregchöd je stav nehodnotenia, stav vedomia oddialenia sa od prechodných a pominuteľných myšlienkových foriem. Hľadenie do priestoru sa považuje za dôležitú súčasť poznania tregchöd.

Thödgal predstavuje skôr plod. Na rozdiel od iných druhov tantrickej praxe nie je v praxi Thödgal žiadna úmyselná vizualizácia, ale obrazy sa objavia spontánne využitím druhotných podmienok ako je tma alebo svetlo. Nakoniec praktikujúci získa skúsenosti, ktoré sú vnímané ako subtílne energie súcna. Tie majú vlastnosti zeme, vody, ohňa, vzduchu a priestoru.

Dzogčhen, ako samostatný povoz, je teda cestou samo-oslobodenia sa[2].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Chogyal Namkhai Norbu, The Crystal And The Way Of Light: Sutra, Tantra And Dzogchen, Snow Lion 1999, ISBN 1559391359
  2. a b Chogyal Namkhai Norbu, Dzogchen: The Self-Perfected State, Snow Lion 2003, ISBN 1559390573
  3. Lopon Tenzin Namdak, Masters of the Zhang Zhung Nyengyud : pith instructions from the experiential transmission of Bonpo Dzogchen (2010), ISBN 8170262682
  4. Jigme Lingpa, Treasury of Precious Qualities: Book Two (2013), ISBN 1611800455
  5. Tulku Thondup, Enlightened Journey, Shambhala 2001, ISBN 1570620210

Literatura[upraviť | upraviť zdroj]

  • Čhögjal Namkhai Norbu, "Zrcadlo. Poučení o bdělém vědomí přítomnosti", Praha 2002, ISBN 80-86685-00-4
  • Čhögjal Namkhai Norbu, "Dzogčhen. Přirozeně dokonalý stav", Praha 2002, ISBN 80-85905-96-5
  • Čhögjal Namkhai Norbu, "Křišťál a cesta světla. Sútry, tantry a Dzogčhen", Praha 2004, ISBN 80-86685-11-X
  • Čhögjal Namkhai Norbu, "Nauky prvotní moudrosti", Praha 2005, ISBN 80-86685-43-8
  • Tenzin Wangyal, "Zázraky přirozené mysli. Podstata nauky Dzogčhenu v původní tibetské tradici Bön", Praha 2009, ISBN 978-80-86685-90-8
  • Chögyal Namkhai Norbu. "The Mirror: Advice on Presence and Awareness (dran pa dang shes bzhin gyi gdams pa me long ma)". Religions 2013;4(3):412-422. http://www.mdpi.com/2077-1444/4/3/412

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]