Déma

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Déma (z gréckeho δῆμος (démos) - ľud, plurál demoi (slov. démy), lat. factiones) boli združenia športových priaznivcov v hipodrómoch, v staršej literatúre považované aj za politické strany. Dnes je už tento názor považovaný za vyvrátený.[1] Priaznivci jednotlivých strán žili spravidla v jednej štvrti a organizovali akési ľudové milície, ktoré sa neraz podieľali na výtržnostiach a nepokojoch. Démy nemali trvalý politický program a ich protesty, či akcie s politickým nádychom boli skôr reakciami na vtom čase vzniknuté problémy. Neboli teda politickými stranami v pravom slova zmysle. Samotné združenia neboli príliš veľké (v 6. storočí mali Modrí v hlavnom meste Konštantínopole asi 900 príslušníkov), avšak v prípade sporov dokázali na svoju stranu prilákať omnoho väčšie davy a dokonca vyvolať nepokoje (vzbura proti cisárovi Anastasiovi v 512, Povstanie Nika!,...)[2]

Pôvod dém možno hľadať už v časoch Rímskej ríše, významné postavenie však dosiahli v období Byzantskej (Východorímskej) ríši. Pôvodne boli démy štyri (Zelení, Modrí, Červení, Bieli),[3] postupom času však prevahu vo významných mestách získali najmä zoskupenia Zelených (prasinoi) a Modrých (venetoi).[2] Význam dém bol veľký najmä v 6. storočí, po 7. storočí bol ich vplyv obmedzený iba na ceremoniálne funkcie.[3]

O presnej sociálnej štruktúre dém sa mnoho nevie, podľa niektorých názorov však Modrí viac inklinovali k ortodoxii a presadzovali záujmy bohatých vlastníkov pozemkov, Zelení mali naopak presadzovať skôr monofyzitizmus a presadzovať záujmy remeselníkov a kupcov. Skutočná sociálna štruktúra strán však taká jednoduchá nebola a v oboch démach sa nachádzali vyznávači oboch vierovyznaní a osoby s rozličným profesijným zameraním.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Demoi In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 127.
  2. a b c ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 61 – 62.
  3. a b CIRCUS FACTIONS. In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 84. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]