Eddy Merckx

Eddy Merckx, celým menom Edouard Louis Joseph Merckx, (* 17. júl 1945, Meensel-Kiezegem) je bývalý belgický profesionálny cyklista. Je považovaný za najlepšieho svetového cyklistu všetkých čias. Známy bol aj pod prezývkou „Kanibal“.

Športová kariéra

Merckxova cyklistická kariéra sa začala v roku 1961. O tri roky neskôr sa stal svetovým šampiónom v amatérskej kategórii. V roku 1965 prechádza k profesionálom. V roku 1966 poprvýkrát vyhral pretek Milano-San Remo. O rok neskôr vyhral svetový šampionát v kategórii profesionálov. V roku 1968 Merckx vyhral ako prvý belgičan Giro d´Italia. Hneď pri svojom debute na Tour de France 1969 sa mu podarilo získať celkové víťazstvo, ako aj víťazstvá v súťaži šprintérov a vrchárov. Žiaden ďalší cyklista už toto nedokázal zopakovať, jedine Laurent Jalabert dosiahol podobný úspech v roku 1995 na Vuelta a España.

Vo výpočte Eddyho úspechov by sa dalo ešte dlho pokračovať, z tých najväčších stojí za zmienku napríklad to že Tour de France vyhral vo svojej kariére celkovo 5 krát (na TdF doteraz drží rekordy v počte vyhratých etáp - 34 a počte dní ktoré strávil v žltom drese vedúceho pretekára - 96). Takisto aj Giro d´Italia vyhral celkovo 5 krát. Na svetovom šampionáte triumfoval ešte dvakrát a 3 krát sa umiesnil v prvej päťke.

O jeho nespornej prevahe nad ostatnými cyklistami svedčia nasledujúce čísla: Počas svojej kariéry štartoval Eddy Merckx v 1582 pretekoch, z ktorých 445 vyhral - teda teda takmer každý tretí pretek v ktorom štartoval sa skončil jeho víťazstvom. V tomto smere bol preňho obzvlášť úspšný rok 1970, kedy štartoval v 120 pretekoch a z nich vyhral 54 - takmer každý druhý pretek dokončil na prvom mieste.

Eddy Merckx bol mimoriadne všestranný cyklista, o čom svedčí to, že dokázal vyhrávať rovinaté etapy, pri ktorých sa rozhodovalo v záverečnom špurte celého pelotónu a takisto preňho nebol problém vyhrávať v etapách ktoré sa končili náročnými stúpaniami. Eddy nemal ideálnu cyklistickú postavu (183cm, 75kg), jeho jedinečnosť bola v úžasnej schopnosti regenerácie, ktorú dokumentujú hodnoty tepovej frekvencie:

max. pulz: 162 tepov za minútu,
pulz v kľude: 38 tepov za minútu,
pulz 30 sekúnd po maximálnej záťaži: 68 tepov za minútu.

Svoju všestrannosť dokázal Merckx aj svetovým rekordom v „hodinovke“ (49.431 km), ktorý dosiahol 25. októbra 1972 v Mexico City, a ktorý vydržal až do roku 2000, kedy ho o 10 metrov prekonal Christoper Boardman. V súvislosti s tepovou frekvenciou hodno spomenúť fakt, že 5 minút po odjazdení svetového rekordu v „hodinovke“ lekári Merckxovi namerali pulz len 44 tepov za minútu.

Zranenie

Na konci sezóny 1969 utrpel Eddy Merckx najvážnejšie zranenie v svojej kariére. Stalo sa to pri pretekoch v dráhovej cyklistike, tzv. „Derny“ (cyklisti jazdia v tesnom závese za motocyklom). Motocyklista a cyklista ktorí jazdili pred Merckxom spadli, v dôsledku čoho havaroval aj Merckx a motocyklista ktorý ho „viedol“. Jeho vodiaci motocyklista bol namieste mŕtvy, Eddy upadol do bezvedomia. Neskôr mu lekári zistili prasknutý chrbticový stavec a poranenie panvy. Z týchto zranení sa vyliečil, ale už nikdy to nebolo ono. V nasledujúcich rokoch si často aj počas jazdy upravoval sedadlo svojho bicykla, aby dosiahol optimálnu polohu pre chrbticu, ale aj tak stále cítil bolesť, zvlášť pri stúpaniach.

Čierne dni

Eddy Merckx bol maximalista, neuspokojil sa s čiastkovým výsledkom - chcel mať všetko a hneď. Preto si vyslúžil prezývku „Kanibal“. Holanďan Joop Zoetemelk, víťaz Tour de France z roku 1980 o Merckxovi povedal toto: „Pre nás všetkých bol Eddy prekliatim… Pamätám si na jednu etapu v Alpách, keď sme vydržali v závese pri jeho pekelnom tempe sotva pol hodiny. Iba potom nás požiadal o vystriedanie, ale nikto z nás už na to nemal sily. Zasmial sa a ľahko nám ušiel.“ Medzi ostatnými cyklistami nemal veľa priateľov, takisto sa netešil obľube ani u fanúšikov cyklistiky (samozrejme okrem belgických) a ani usporiadatelia ho nemali v láske. To vyústilo do dvoch tragických momentov:

V roku 1969 mal na dosah obhajobu na Giro d´Italia, ale o ružový dres vedúceho jazdca prišiel po pozitívnom dopingovom náleze, ktorého okolnosti neboli dodnes celkom objasnené a hovorilo sa dokonca o sabotáži talianskych usporiadateľov, ktorí chceli vidieť na najvyššom stupni domáceho pretekára Felice Gimondiho.

V roku 1975 mal Eddy na dosah šiesty titul Tour de France a mohol tak prekonať dovtedajší rekord Jacquesa Anquetila, ale francúzski fanúšikovia boli proti. Rozvášnení diváci ho v etape na Puy de Dôme strhli z bicykla a i tento incident sa podpísal na jeho tesnej prehre s domácim Bernardom Thévenetem. Merckx sa potom už nikdy nedostal do vrcholnej formy a pomaly smeroval ku koncu kariéry.

Eddy Merckx ukončil svoju pretekársku kariéru v roku 1978, vo veku 33 rokov. Podľa jeho vlastných slov jeho telo by bolo schopné pretekať ďalej, ale bol vyčerpaný z psychologického tlaku, ktorý bol naňho vyvíjaný.

Najväčšie víťazstvá

podujatie	rok (umiestnenie)
Tour de France	1969 (1.), 1970 (1.), 1971 (1.), 1972 (1.), 1974 (1.), 1975 (2.)
Giro d´Italia	1968 (1.), 1970 (1.), 1972 (1.), 1973 (1.), 1974 (1.)
Vuelta a España	1973 (1.)
Svetový šampionát	1967 (1.), 1971 (1.), 1972 (2.), 1973 (4.), 1974 (1.), 1976 (5.)
Paris-Roubaix	1968 (1.), 1969 (2.), 1970 (1.), 1973 (1.), 1975 (2.)
Milano-San Remo	1966 (1.), 1967 (1.), 1969 (1.), 1971 (1.), 1972 (1.), 1975 (1.), 1976 (1.)
Tour of Flanders	1969 (1.), 1975 (1.)
Tour of Lombardy	1971 (1.), 1972 (1.)
Amstel Gold	1973 (1.), 1975 (1.)
Ghent-Wevelgem	1967 (1.), 1970 (1.), 1973 (1.)
Liège-Bastogne-Liège	1969 (1.), 1971 (1.), 1972 (1.), 1973 (1.), 1975 (1.)
La Flèche Wallonne	1967 (1.), 1970 (1.), 1972 (1.)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eddy Merckx