Edith Steinová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Edith Steinová
Edith Steinová
nemecko-židovská filozofka, bosá karmelitánka, mučenica katolíckej cirkvi, vyhlásená za svätú a za spolupatrónku Európy.

Narodenie 12. október 1891
Vroclav
Úmrtie 9. august 1942 (50 rokov)
nacistický koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau

Edith Steinová, rehoľným menom Terézia Benedikta od Kríža (* 12. október 1891, Vroclav – † 9. august 1942, nacistický koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau), bola nemecko-židovská filozofka, bosá karmelitánka, mučenica katolíckej cirkvi, vyhlásená za svätú a za spolupatrónku Európy. Podľa katolíckeho kalendára sa jej sviatok slávi 9. augusta.

Študentka a konvertitka[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa ako posledné z jedenástich detí na sviatok Jom kipur roku 1891 v ortodoxnej židovskej rodine v pruskom, neskôr nemeckom Vroclave. Už v roku 1904 (ako štrnásťročná) sa vzdala židovskej viery a vyhlásila sa za ateistku. Roku 1911 začala študovať na vroclavskej univerzite germanistiku a históriu, od roku 1912 sa stala žiačkou Edmunda Husserla na univerzite v Göttingene, neskôr pôsobila ako jeho asistentka na univerzite vo Freiburgu. V roku 1916 obhájila svoju dizertáciu na tému O probléme empatie (Zum Problem der Einfühlung). Ako žene jej neumožnili habilitovať sa ani u Husserla ani na iných univerzitách vtedajšieho Nemecka. V tomto období spoznala i Maxa Schellera a Romana Ingardena, ktorí jej ponúkli nový pohľad na vieru.

Zásadný obrat v jej živote nastal počas prázdnin roku 1921. Pri čítaní Autobiografie sv. Terézie z Ávily prežila vnútornú konverziu. 1. januára 1922 prijala krst a vstúpila do katolíckej cirkvi. Krátko nato zanechala miesto asistentky u Husserla a začala vyučovať na dievčenskej škole sestier dominikánok v Speyeri.

Pri práci na preklade spisu Tomáša Akvinského O pravde (De veritate) sa bližšie zoznámila s katolíckou filozofiou. Medzi rokmi 1927 – 1933 udržiavala čulé kontakty s benetiktínskym opátstvom v Beuron. V roku 1932 začala prednášať na Pedagogickom inštitúte v Münsteri, avšak po nástupe nacistického režimu roku 1933 musela miesto opustiť. Krátko nato napísala apel kardinálovi Štátnemu sekretárovi Svätej stolice Eugeniovi Pacellimu (neskorší pápež Pius XII.), aby Vatikán neprehliadal perzekúcie Židov, ktoré sa dejú v hitlerovskom Nemecku.

Karmelitánka a filozofka[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1934 vstúpila do karmelitánskeho kláštora v Kolíne nad Rýnom a prijala rehoľné meno Terézia Benedikta od Kríža (toto meno malo i symbolický význam "Terézia, požehnaná skrze kríž"). Tu napísala svoju metafyzickú prácu Časné a večné Bytie (Endliches und ewiges Sein), v ktorej sa pokúsila o syntézu tomistickej filozofie a Husserlovej fenomenológie.

Roku 1938 zložila večné sľuby, avšak ešte v tom istom roku, 31. decembra, kvôli silnejúcemu útlaku židovského obyvateľstva odišla do kláštora v holandskom Echte. Tu pracovala na štúdii o sv. Jánovi z Kríža s názvom Veda kríža (Kreuzeswissenschaft). V roku 1940 Hitler obsadil i Holandsko a i tu začalo prenasledovanie židovského obyvateľstva. To vyvrcholilo v júli 1942 po zverejnení listu holandských biskupov proti nacistickému rasizmu, kedy sa prenasledovanie obrátilo i voči pokrsteným Židom.

2. augusta 1942 ju v kláštore zatklo Gestapo, spolu s jej rodnou sestrou Rózou, ktorá ako konvertitka tiež vstúpila do karmelitánskeho rádu. Obe transportovali do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau (Osvienčim II - Brzezinka), kde zahynuli v plynovej komore pravdepodobne 9. augusta 1942.

Edith Stein sa stala prvou kanonizovanou židovského pôvodu. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 11. mája 1987 v Kolíne nad Rýnom. Ten istý pápež ju 1. októbra 1998 vyhlásil za svätú a súčasne za spolupatrónku Európy.

Dielo Edith Stein[upraviť | upraviť zdroj]

  • Život v židovskej rodine: Nedokončená autobiografická črta
  • Eseje o žene
  • Problém empatie (1917, dizertačná práca)
  • Možnosť a čin (Potenz und Akt) - náčrt habilitácie
  • Bádanie sv. Tomáša Akvinského o pravde (1931, preklad)
  • Husserlova fenomenológia a filozofia sv. Tomáša Akvinského (1931, k Husserlovmu jubileu)
  • Časné a večné bytie (1937)
  • Veda kríža. Štúdia o sv. Jánovi z Kríža (nedokončené)
  • Svet a osoba
  • Autoportrét v listoch. 1916 - 1942

Polemika[upraviť | upraviť zdroj]

Už pri jej blahorečení sa ozvali hlasy zo strany niektorých židovských skupín, ktoré poukazovali na to, že považovaný za mučeníka a vyhlásený za svätého môže byť niekto, kto trpel a zomrel za svoju vieru. Edith Steinová však zomrela pre svoj židovský pôvod. Z katolíckeho hľadiska však okrem jej pôvodu hrala rolu i jej viera, ako aj fakt, že zomrela v dôsledku verejného zavrhnutia nacistického režimu zo strany holandskej cirkevnej hierarchie, a teda má právo nazývať sa mučenicou.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]