Eduard Gombala

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Eduard Gombala
slovenský literárny vedec, básnik, vysokoškolský pedagóg
Narodenie1. marec 1932
Detvianska Huta, Česko-Slovensko
Úmrtie2019

Eduard Gombala (* 1. marec 1932, Detvianska Huta – † 2019)[1] je slovenský literárny vedec, básnik, vysokoškolský pedagóg.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1949 – 1953 študoval na gymnáziách v Malackách a v Lučenci, 1953 – 1957 slovenský jazyk a literatúru na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Po štúdiách bol stredoškolským profesorom, v Púchove, v Žiline, od 1960 asistentom na Pedagogickom inštitúte v Martine, od 1965 na Pedagogickej fakulte, potom prof. na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a na Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vedeckej sfére sa venuje výskumu slovenskej literatúry 2. polovice 19. storočia, je autorom obsiahlej monografie o živote a diele Viliama Paulinyho-Tótha (1975) a monografie o Petrovi Tomkuliakovi (1994), spoluautorom Teórie literatúry (1975) a Slovníka literárnovedných termínov (1979). Ako básnik sa stal známym tvorbou reflexívnej a prírodnej lyriky (napr. zbierka Čierny drozd, 1986), rovnako aj duchovnej lyriky (napr. zbierka Moji najmilší, 2007).[2]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský literárny kalendár

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Eduard Gombala [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
  2. GOMBALA, Eduard. In: Slovník slovenských spisovatel̓ov 20. storočia. 2. dopl. vyd. Bratislava; Martin : Literárne informačné centrum; Slovenská národná knižnica, 2008. 576 s. ISBN 978-80-89222-48-3. S. 122.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]