Eduard Weyr

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Eduard Weyr

Eduard Weyr (* 22. jún 1852 - † 23. júl 1903) bol český matematik a univerzitný profesor. Zaoberal sa predovšetkým geometriou.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Eduard Weyr študoval na nemeckej reálke na Mikulandskej ulici v Prahe. V detstve ochorel na šarlach, ktorý zanechal na Weyrovi trvalé následky (trpel bolesťami hlavy), z toho dôvodu potom posledný, šiesty, ročník reálky nedokončil. Rovnako ako u staršieho brata Emila, aj u Eduarda vzbudil veľký zápal pre matematiku jeho otec František Weyr, ktorý bol profesorom matematiky na zmienenej nemeckej reálke. Matematika pätnásťročného Eduarda natoľko zaujala, že začal po strednej škole ako hosť navštevovať prednášky prvého a druhého ročníka matematiky na nemeckej polytechnike v Prahe. Do tejto doby sa datujú i jeho prvé matematické rozpravy, ktoré od neho obdržala viedenská akadémia, a ktorá ich vo svojich spisoch zverejnila. Už od školského roku 18681869 sa stal riadnym poslucháčom odboru pre stavbu strojov vtedajšej ešte dvojjazyčnej pražskej polytechniky, po rozdelení školy v roku 1869–1870 poslucháčom na českom ústave, kde sa stal usilovným študentom F. J. Studničku a J. Šolína. Po dvoch rokoch štúdia v odbore pre stavbu strojov prestúpil na odbor vodného a cestného staviteľstva a v roku 1870 si ku štúdiu pribral ešte geodéziu. Súčasne bol Eduard Weyr v školskom roku 1871–1872, rovnako ako v minulých rokoch, mimoriadnym poslucháčom pražskej univerzity.

Vďaka svojim mimoriadnym matematickým schopnostiam a talentu získal Eduard Weyr celkom jednoducho štátne štipendium a v októbri 1872 odišiel na študijnú stáž do Göttingenu. V Göttingene hodlal svoj záujem sústrediť najmä na prednášky nemeckého matematika Alfreda Clebsche, ten však onedlho po jeho príchode umiera. Z Göttingenu priviezol Weyr svoju dizertačnú prácu, na základe ktorej získal v roku 1873 titul doktora filozofie. V roku 1873 sa nadanému Weyrovi podarilo získať ďalšie štipendium, tentokrát odišiel za poznaním do Paríža, kde navštevoval prednášky o teórii funkcií Charlesa Hermita a prednášky o infinitezimálnom počte J. A. Serreta.

Po návrate do Prahy v lete 1874 a po úspešnej habilitácii na českej polytechnike bol Eduard Weyr vymenovaný za súkromného docenta matematiky. Od marca 1875 bol potom ešte asistentom na katedre deskriptívnej geometrie nemeckej polytechniky u profesora K. Küppera. Koncom roku 1874 prišla ponuka z novej záhrebskej univerzity na miesto mimoriadneho profesora matematiky, ktorú však Weyr odmietol, aj keď bola ponuka napokon zopakovaná, tentokrát na riadnu profesúru. Dôvodom k odmietnutiu bolo miesto honorovaného docenta na českej polytechnike v Prahe, ktoré od školského roku 1875–1876 získal.

Mimoriadnym profesorom českej polytechniky sa stal Eduard Weyr o rok neskôr – 14. januára 1876. V roku 1876 bol vymenovaný za súkromného docenta novšej geometrie na pražskej univerzite, kde už rok suploval výuku po odchode brata Emila do Viedne. Weyrovo meno sa vo vedeckých kruhoch stalo pojmom. Dokazujú to i početné ponuky a návrhy svetových univerzít, ktoré sa snažili získať Weyra pre svoju stolicu. (V roku 1878 bol navrhnutý na prvé miesto za riadneho profesora na univerzite v Innsbrucku, ku vymenovaniu však nakoniec nedošlo. A toho roku odmietol miesto na univerzite v Černivciach (dnešná Ukrajina).) V roku 1881 bol Eduard Weyr vymenovaný za riadneho profesora českej techniky. Súčasne sa vzdal docentúry na univerzite, ktorú po ňom získal Ludvík Kraus.

Ďalším dôležitým obdobím vo Weyrovom vedeckom živote bol rok 1885–86. V zimnom semestri 1885–1886 odišiel do Berlína, aby prenikol do teórií budovaných Karlom Weierstrassom. Nakoniec však navštevoval iba prednášky Leopolda Kroneckera a I. L. Fuchsa, pretože Weierstrass v dobe jeho pobytu neprednášal.

V roku 1890 pochoval obidvoch svojich rodičov a ďalšou nemalou zmenou v osobnom živote bola svadba s Leopoldinou Pazderníkovou, ktorá však po piatich rokoch zomrela. Preto sa v roku 1897 oženil po druhýkrát s Teréziou Teigeovou. Toho roku odmietol ponuku z Viedne na miesto profesora na tamojšej univerzite a pokúšal sa prejsť na českú univerzitu. Hoci k jeho vymenovaniu na univerzite nedošlo, nastúpil tam Weyr ako suplujúci profesor. Od školského roku 1891–1892 prednášal ako na technike, tak na univerzite, a jeho prednášky z geometrie na univerzite doplňovali základný kurz matematiky vedený Studničkom.

V školskom roku 1896–1897 bol Weyr prednostom odboru inžinierskeho staviteľstva. V roku 1898–99 stál už po tretíkrát na čele odboru pre technickú chémiu (po prvý raz v roku 1882–1883, po druhýkrát v roku 1886–1887) a roku 1888–1889 bol po druhýkrát zvolený za prednostu za odbor pozemného staviteľstva (po prvýkrát v roku 1881–1882). S rovnakou početnosťou, teda dvakrát, si užíval aj najvyššiu akademickú hodnosť na technike, titul rektora (1884–1885 a 1890–1891).

1. októbra 1903 mal byť Eduard Weyr konečne vymenovaný za riadneho profesora na českej univerzite v Prahe. Radosť mu však kalili zdravotné problémy, s ktorými sa od roku 1901 stretal, a ktoré sa stupňovali. Isté zlepšenie zdravotného stavu mu na jar roku 1903 umožnilo vrátiť sa do práce a v júni sa zúčastniť akoby skúšobný komisár skúšok kandidátov profesúry. 16. júna ešte vypracoval posudok o vedeckej činnosti Karla Petra a 22. júla ho zastihol záchvat mŕtvice, ktorému o deň neskôr podľahol. K jeho vymenovaniu za riadneho profesora už teda nedošlo.

Členstvo v odborných spolkoch[upraviť | upraviť zdroj]

Eduard Weyr bol aktívnym členom mnohých spolkov, pre ktoré znamenala jeho smrť veľkú stratu. Bol jeden z prvých členov Jednoty českých matematikov, od roku 1884 potom jej čestným členom. Roku 1876 bol zvolený za mimoriadneho člena Kráľovskej českej spoločnosti náuk, na riadne členstvo čakal do roku 1892. V roku 1878 sa stal dopisujúcim členom francúzskej Société des sciences physiques et naturelles de Bordeaux. Českou akadémiou bol prijatý za mimoriadneho člena roku 1890, riadnym členom sa stal rok potom. V rokoch 1896 a 1897 sa stal postupne dopisujúcim členom Juhoslovanskej akadémie vied a umení v Záhrebe a riadnym členom matematickej spoločnosti v Moskve.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Publikačná činnosť Eduarda Weyra je bohatá a obsahuje necelú stovku prác. Najvýznamnejšie z nich:

  • Emil Weyr, Eduard Weyr, Základové vyšší geometrie, Díl I. – Theorie promítavých útvarů prvořadých, Živa (Sborník vědecký Musea království Českého), Sešit VIII. (1872)
  • Emil Weyr, Eduard Weyr, Základové vyšší geometrie, Díl II. – Theorie křivek stupně druhého, Živa (Sborník vědecký Musea království Českého), Sešit XI. (1874)
  • Emil Weyr, Eduard Weyr, Základové vyšší geometrie, Díl III. – O přímočarých plochách druhého stupně a o vztahu kollineárném a reciprokém základních útvarů druhořadých a třetiřadých, Živa (Sborník vědecký Musea království Českého), Sešit XII. (1878)
  • Projektivní geometrie základních útvarů prvého řádu (1898)
  • Výklady o matematice (1891)
  • O teorii ploch (1891)
  • Diferenciální počet (1902)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bečvář, J.: Eduard Weyr 1852–1903. Prometheus. Praha 1995.
  • Petr, K.: O životě a činnosti Eduarda Weyra. Časopis pro pěstování matematiky a fysiky. 34 (1905), 457–516.<