Efor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Efor bol pravidelne každoročne volený úradník v starovekej Sparte. Popri gerúzii a ľudovom zhromaždení (apella) to bola jedna z najvýznamnejších politických inštitúcií starovekej Sparty.[1][2]

Efori tvorili zbor piatich úradníkov, ktorí mali predovšetkým kontrolnú funkciu. Kontrolovali všetok život v Sparte, počnúc výchovou detí, kontrolovali výcvik a spôsob života spartských občanov. Takisto kontrolovali kráľov, či dodržiavali tzv. Lykurgovu ústavu, či sa v boji, kam dvaja efori sprevádzali kráľov, správali statočne. V prípade, že zistili nedostatky, mohli namieste trestať občanov palicovaním. Ak zistili, že kráľ sa správal v boji zbabelo, mohli ho dať súdiť a odsúdiť aj na trest smrti.[1]

Úrad eforov mal spočiatku demokratický charakter. Boli volení zo všetkých plnoprávnych občanov každý rok. Ich funkcia bola predovšetkým kontrolná, ale okrem toho rokovali s cudzími vyslancami, dozerali na právo, zvolávali ľudové zhromaždenia a riadili ich. V 4. a predovšetkým v 3. storočí pred Kr. vzrástla ich moc a niektorí vtedajší autori označujú ich moc ako tyranskú.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 37.
  2. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 187.