Staroegyptské sochárstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Egyptské sochárstvo)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Socha egyptského manželského páru

Staroegyptské sochárstvo sa riadilo prísnymi predpismi, podľa ktorých sa určovala kvalita diela. V priebehu troch tisícročí to viedlo k tomu, že v sochárstve prebehli len minimálne zmeny týkajúce sa prevažne použitých materiálov a techniky, ale nie formy. Najstaršie sochy pochádzajúce z 2. dynastie sa tak takmer nelíšia od sôch posledných faraónov.

Pre sochu sa v starovekom Egypte používalo označenie tevet a predstavovala viac, než len obraz osoby alebo boha. Egypťania verili, že pre svoju trvácnosť má socha schopnosť uchovávať zobrazený objekt na večnosť. Sochám boli pripisované magické schopnosti, mimo iné aj tá uchovať ľudskú dušu ka aj v prípade, že by sa po smrti mumifikované telo osoby rozpadlo. Od tohoto pôvodného účelu sa ustupovalo od Strednej ríše, kedy sa začali sochy panovníkov umiestňovať aj na verejne prístupných miestach ako pamiatky na ich vládu.

Staroegyptské označenie pre sochárov bolo kestej.

Materiál[upraviť | upraviť zdroj]

Egyptskí sochári poznali viacero materiálov, ktoré používali na zhotovovanie sôch – kameň, drevo aj kovy. Do dnešných čias sa zachovalo najviac kamenných sôch, čo ale možno pripísať skôr trvácnosti materiálu než jeho obľúbenosti u sochárov. Kamenné sochy sa tesali najčastejšie z mäkkých druhov kameňa, hlavne vápenca, pretože sa dali ľahšie opracovať. Zriedkavejším materiálom bola žula. Je známe aj použitie pieskovca. Doklady o výrobe sôch z dreva máme z reliéfov, kde sú sochári zobrazení, ako pracujú v dielni tesárov a truhlárov, a tiež z niekoľkých hrobiek, v ktorých sa zachovali drevené podobizne majiteľov. Čo sa týka kovov, o ich použití v sochárstve máme správy až z Novej ríše. Výnimkou je medená socha faraóna Pepiho I., ktorá bola vyrobená z tepaných a nitovaných plátov.

Pracovný postup[upraviť | upraviť zdroj]

Egyptskí sochári pracovali v remeselníckych dielňach, prípadne priamo na miestach, kde sa kameň ťažil. Používali kamenné kladivá na najhrubšie tesanie, dláta a paličky na jemnejšie opracovávanie. Na vyhladenie povrchu sôch sa používali tesly. Konečné úpravy sa robili okrúhlymi kameňmi vajcového tvaru, alebo kremičitým práškom, kožou a vodou.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Strouhal, E.: Život starých Egypťanu. Panorama, 1989.
  • Watterson, B.: Egypťané. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 2005.