Elam

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O vysokoškolskom klube v Bratislave pozri Elam (klub)
Mapa územia Elamske ríše a blízkeho okolia

Elam ( Bakhtiari ľudí ) po akkadsky a v Starom zákone Elam; po elamsky Chalamti) bolo územie a v rokoch asi 2700 pred Kr.539 pred Kr. štát v dnešnom západnom a juhozápadnom Iráne, čiže východne od južnej Mezopotámie. Existovala tu jedna z najstarších civilizácií známych podľa mena a najdlhšie existujúcich civilizácii. Centrom boli od 2. tisícročia Súsy.

Najneskôr v 3. tisícročí pred Kr. tu už sídlili Elamiti, hovoriaci izolovaným jazykom elamčina, ktorí najprv používali vlastné, tzv. protoelamské písmo, ale koncom 2. tisícročia pred Kr. prevzali klinové písmo.

Známe vládnuce dynastie boli napríklad králi z Avanu (cca 2650 – 2200 pred Kr.), Erpatidovci (1850 – 1500 pred Kr.), Igechalkidovci (1330 – 1210 pred Kr.), Šutrukidovci (1200 – 1110 pred Kr.).

Najväčší rozmach štát Elam dosiahol v 22. až 21. storočí pred Kr., kedy si vládca Puzurinšušinak robil nároky na vládu v Mezopotámii, a keď kráľ Kudurnachundi po zvrhnutí sumerskej nadvlády okolo roku 1950 pred Kr. dobyl Ur a zbavil moci III. dynastiu z Uru. Druhý rozmach nastal v 13. až 12. storočí pred Kr.

V tzv. novoelamskom období II (cca 750 – 646 pred Kr.) došlo k početným vojnovým stretom s Asýrčanmi, Médmi a Peržanmi a ku konfliktom na kráľovskom dvore. Z porážky Asýrčanmi roku 646 pred Kr. sa štát ešte spamätal, ale v roku 539 pred Kr. sa stal satrapiou Staroperzskej ríše.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]