Eleatská škola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Eleatská škola je grécky filozofický smer, ktorý vznikol na rozhraní 6. storočia pred Kr. a 5. storočia pred Kr. v juhotalianskom meste Elea (lat. Velia). V učení dominuje myšlienka nemennej podstaty skutočného bytia a iluzórnosti všetkých vnímateľných zmien a rozdielov. V učení o poznaní podceňuje zmyslovú skúsenosť, dôraz kladie na rozumové poznanie. Argumenty eleatov (najmä Zenóna z Eley) proti možnosti pohybu sú okrem iného významným zdrojom dialektického myslenia.

Učenie Eleatskej školy[upraviť | upraviť zdroj]

Rozviklalo vieru v spoľahlivosť zmyslov; veci sú preludom i vo svojich premenách. To, čo je, nevzniká ani nezaniká, pretože vznik by musel byť vzídením z ničoho a to nie je možné; neexistuje zmena, je len večné trvanie. Len výsledky myslenia, ku ktorým sa dopracovávame rozumom, majú pravú existenciu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.