Električková doprava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bratislavská modernizovaná električka Tatra K2S pri Hlavnej stanici na linke
Žliabková koľajnica pre električkové trate – najčastejší typ koľajníc, používaný v električkovej doprave. Používajú sa aj profily podobné koľajniciam v železničnej doprave
Trať medzi Košicami a hutníckou fabrikou USS Košice, kde je použitý profil koľajníc veľmi podobný železničným koľajniciam
Pražská električka typu T3 na linke 22 – najstarší doteraz prevádzkovaný model električiek v Česku a na Slovensku

Električková doprava je druh koľajovej dopravy používaný v mestskej hromadnej doprave (MHD). V súčasnosti majú električky spravidla elektrický pohon, pričom prúd odoberajú z trolejového vedenia pomocou pantografového zberača.

Od železničnej dopravy sa električková doprava odlišuje spravidla tým, že je častejšie vedená po komunikáciách, predovšetkým v uliciach mesta, prevádzkovaním iba osobnej dopravy, menšími vzdialenosťami medzi zastávkami, ľahšími vozidlami, kratšou maximálnou dĺžkou súprav, kratšími intervalmi, iným spôsobom riadenia prevádzky a odlišným legislatívnym rámcom upravujúcim spôsob schvaľovania a technické požiadavky. V niektorých štátoch je však bežné, že sa električkový systém so železničným prelínajú a niektoré vozidlá môžu medzi nimi prechádzať.

Vývoj električkovej dopravy vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá linka konskej električky bola zriadená v roku 1832 v New Yorku. Od roku 1845 sa začali budovať električkové linky aj v Európe. Najprv na nich jazdili električky na konský pohon, neskôr sa objavili parné vozidlá.

Prvá elektrická električka bola postavená v Budapešti v roku 1887.

Zlatá éra električiek bola v 20. až 30. rokoch 20. storočia, keď autobusy boli len experimentálnou formou dopravy a električky tak nemali žiadnu konkurenciu, okrem toho mestá rýchlo rástli.

Po druhej svetovej vojne boli električkové linky v mnohých mestách v Európe i Spojených štátoch rušené a električková doprava bola vnímaná ako nemoderný spôsob dopravy, okrem iného kvôli rýchlemu rozvoju autobusov, spôsobenému zdokonalením technológie spaľovacieho motora. S Spojených štátoch dokonca firma General Motors založila spoločnosť National City Lines, ktorá odkupovala prevádzkovateľov električkovej dopravy v jednotlivých mestách a električky nahradzovala autobusmi.

Po vojne však nastal úpadok električkovej dopravy, hlavne s USA a v 70. rokoch aj v Česko-Slovensku. Ropná kríza v roku 1973 spustila éru renesancie električiek (1991 Štrasburg, 1998 Orléans), ktorá trvá dodnes v Západnej Európe a preniká aj do USA (San Diego, Los Angeles, Portland). V niektorých amerických mestách sú budované systémy ľahkej železnice, ktoré by boli v Európe či Austrálii pravdepodobne označené za električkové linky.

V mnohých mestách v električkovej doprave vidia jedno z východísk na riešenie problémov vyvolaných individuálnou automobilovou dopravou.

Vývoj električkovej dopravy na Slovensku a v Česku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je električková doprava prevádzkovaná v Bratislave a Košiciach.

Prvá mestská koľajová doprava na Slovensku bola vybudovaná v roku 1891 v Košiciach. V roku 1914 bola plne elektrifikovaná. V Bratislave začala premávať prvá linka elektrickej električky v roku 1895. Od roku 1914 bola s prestávkou počas prvej svetovej vojny a krátko po nej v prevádzke elektrická lokálna železnica na trase Bratislava – Viedeň.

Prvá linka konskej električky bola v Česku zriadená 17. augusta 1869 v Brne. Belgický podnikateľ Edouard Otlet 23. septembra 1875 sprevádzkoval prvú linku konskej železnice v Prahe. Išlo o trať z Karlína na Národnú triedu.

V prevádzke parnej električky patrí v Česku opäť prvenstvo Brnu. Parné električky tu po prvýkrát zriadil viedenský podnikateľ Lindeheim na prestavanej linke konskej železnice Pisárky – Královo Pole v roku 1884. Ďalším českým mestom s parnou električkou bola Ostrava, kde bola 18. augusta 1894 sprevádzkovaná linka Přívoz – Moravská Ostrava – Vítkovice.

Prvá pokusná elektrická električková linka v Prahe bola postavená v roku 1891 pri príležitosti jubilejnej výstavy zásluhou Františka Křižíka. Ten aj financoval stavbu trate z Karlína na Vysočany, ktorá po svojom dokončení v roku 1896 odštartovala budovanie rozsiahlej celomestskej siete.

V súčasnosti sú električkové linky v Česku v prevádzke v Brne, Liberci s medzimestskou linkou do Jablonca, Moste a Litvínove, obe mestá sú prepojené električkovou dopravou, Olomouci, Ostrave, Plzni a Prahe.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]