Elektrická dráha Tábor – Bechyně
| Tábor – Bechyně | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 nástupište (uprostred snímky stĺpik z r. 1903) elektrickej dráhy v Tábore (pred stanicou ČD) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Základné informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Číslo trate | 202 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dĺžka | 24 km | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Parametre trate | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozchod | 1 435 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Napájacia sústava | 1 500 V DC | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Priebeh trate | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Elektrická dráha Tábor – Bechyně (iné názvy: Bechyňská dráha, Bechyňka, Elinka, do polovice 80. rokov trať 22e, do roku 1998/99 trať 224, teraz trať 202) bola prvá elektrifikovaná trať v Česku, ktorú neradíme medzi električkové, ale medzi železničné dráhy. V prevádzke je od 20. júna 1903. Jej dĺžka je 24 km. Je napájaná systémom jednosmerného napätia 1 500 V, trať má normálny rozchod 1 435 mm.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodné zámery[upraviť | upraviť zdroj]
Roku 1889 viedenské ministerstvo železníc zamietlo projekt železnice z Vodnian cez Týn nad Vltavou, Bechyňu, Tábor a Vlašim do Kutnej Hory. Potom vzniklo družstvo, ktoré neúspešne presadzovalo aspoň časť z Vodnian do Tábora. Priazne krajinských úradov dosiahlo až nové Družstvo bechyňské dráhy, na čele ktorého stál bechyňský starosta Hynek Daniel. Z pôvodne zamýšľanej trasy však nakoniec bol realizovaný len úsek z Tábora do Bechyně.
V roku 1896 snem kráľovstva českého prevzal záruku za stavbu dráhy. Pôvodný projekt parostrojnej dráhy s maximálnym sklonom 25 ‰ spracovávala Technická kancelária Köhler a Raynal v Prahe.
Rozhodnutie o elektrickej trakcii[upraviť | upraviť zdroj]
Elektrická trakcia bola v tej dobe v začínajúcom rozmachu. Prvú, krátku a jednoduchú elektrickú dráhu predviedla firma Siemens & Halske na priemyselnej výstavbe v Berlíne roku 1879. V Česku prvú elektrickú dráhu zriadil František Křižík roku 1891 na Letnej v Prahe, od roku 1895 boli otvárané prvé mestské siete v ďalších mestách a mestských aglomeráciách v Česku. Roku 1902 Kálmán Kandó elektrifikoval železničnú trať údolím Valtellina v Talianskej Lombardii.[1][2] Ešte pred stavbou Bechyňskej dráhy František Křižík testoval elektrický pohon pomocou akumulátorov vo vozidle na lokálnej železničnej trati Praha – Dobříš (povolené 16. novembra 1897). Bechyňská dráha bola prvou železničnou dráhou v strednej Európe, ktorá bola od počiatku stavaná aj prevádzkovaná ako elektrická.
Na podnet vládneho rady Marka, ktorý presviedčal koncesionára o výhodách elektrických dráh, Družstvo bechyňské dráhy počas sviatku Zoslania Ducha roku 1898 začalo rokovania s firmou František Křižík. Tá úrady presvedčila, že vyhradenie dráhy len pre elektrickú prevádzku zlacní stavbu aj vozidlá, uľahčí prácu a umožní väčší počet zastávok.
Výstavba[upraviť | upraviť zdroj]
29. decembra 1900 bolo povolené vypracovanie projektu dráhy pre elektrický pohon. 4. septembra 1901 bolo vydané stavebné povolenie. 19. apríla 1902 bola udelená koncesia pre stavbu a prevádzku dráhy s termínom začatia prevádzky do konca roka 1904, Krajinský výbor však lehotu skrátil do 1. júna 1903. Stavbu traťového spodku a zvršku vykonávala firma J. Kubíček a spol. z Královských Vinohrad, železné konštrukcie dodala firma bratov Prášilov z Libne.
Prvá skúšobná jazda prebehla 1. júna 1903, 10. júna 1903 prebehla záťažová skúška železničného mosta v Tábore, pravidelná prevádzka bola slávnostne, za účasti miestodržiteľa kráľovstva, predsedu krajinského výboru aj najvyššieho maršálka kráľovstva, zahájená 21. júna 1903.
Najvyšší sklon trati bol 41 ‰ (koncesia stanovila maximálny sklon 35 ‰) a najmenší polomer oblúka 125 m (bez úľav by musel byť polomer minimálne 180 m). Maximálna rýchlosť bola stanovená na 25 km/h, v oblúkoch na 15 km/h. Pôvodný jazdný čas bol podľa druhu vlaku 1.08 alebo 1.15 hod.
Trať v Bechyni pôvodne končila na ľavom brehu Lužnice. Roku 1928 bola po novo otvorenom Bechyňskom moste predĺžená až do mesta, čím sa dĺžka trate predĺžila z 23 na 24 kilometrov. Spočiatku sa do Bechyně jazdilo cez starú stanicu úvraťovo, ale od 15. mája 1929 bol sprevádzkovaný oblúk pre nový smer a časť trate k starej stanici bola zmenená na vlečku, napojenú na vlastnú trať smerom k Bechyni, a stará stanica bola zmenená v nákladisko dreva.[3]
Novodobý vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1953 bola pri Sudoměřiciach vybudovaná vlečka Dolina k vojenskému letisku pri Bechyni.
Od cestovného poriadku 1953/54 bola na trati zastavená osobná doprava (neskôr bola znovu obnovená), nákladná doprava naopak nadobúdala na intenzite.
Po zrušení vojenského letiska bola trať zrekonštruovaná na traťovú rýchlosť 50 km/h.
Na trati sú usporiadané pravidelné nostalgické jazdy historickým elektrickým vozidlom.
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Parametre[upraviť | upraviť zdroj]
Dráha je vedená v mnohých oblúkoch s polomermi oblúka pod 150 m so stúpaním a klesaním do 36 ‰. Najvyššia traťová rýchlosť je stanovená na 60 km/h, v oblúkoch s polomerom menším ako 150 m je znížená na 10 km/h. Dráha je riadená zjednodušeným spôsobom, dirigujúci dispečer sídli v stanici Bechyně. Dorozumievanie dirigujúceho dispečera s rušňovodičmi je zabezpečené rádiostanicami, dispečer s výpravcom v stanici Tábor sa dorozumieva po pevnej telefónnej sieti. Verbálne riadenie dopravy je zaznamenávané zariadením typu Redat.[4]
Napájací systém[upraviť | upraviť zdroj]
Napájací systém navrhovali konštruktéri Křižík, List a Rosa. Pôvodný systém bol trojvodičový, 2x700 V jednosmerného napätia, pričom stredným vodičom bola koľajnica, zatiaľ čo nad koľajnicami viedli súbežne dva trolejové vodiče s opačnými pólmi napájania, vzdialené od seba 1,2 metra. Trolejové vodiče boli zavesené svorkami na amberitových izolátoroch na drôtových prevesoch medzi drevenými stĺpmi, jednoduché a nenapínané. Pozdĺžna vzdialenosť závesných brán bola 16 až 20 metrov. Trojvodičové jednosmerné napájacie systémy, avšak s nižším napätím, boli v tom čase už v Olomouci a Bratislave.
Elektrickú energiu vyrábala elektráreň v Tábore (umiestnená pri Lužnici 1,2 km od začiatku trate) pomocou 3 dynám poháňaných parnými strojmi. Zálohovo bola dodávka istená sadou akumulátorov. Elektráreň dodávala energiu aj pre súbežne zriaďované verejné osvetlenie mesta Tábora. Bližšia polovica trate bola napájaná priamo, k začiatku druhého úseku pri Malšiciach bolo z elektrárne vedené samostatné dvojpólové vedenia, to však bolo roku 1914 zňaté z dôvodu vojnového nedostatku materiálu.
V roku 1929 bola Táborská elektráreň prepojená s celoštátnou rozvodnou sieťou.
V roku 1938 bolo pri rekonštrukcii napájania zmenené na dvojvodičové s napätím 1 500 V a trolej bola zavesená na oceľové stĺpy.
Vozidlá[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
Pôvodne dopravu zabezpečovali dva elektrické motorové vozne od smíchovskej firmy Ringhoffer, elektrovýzbroj dodala karlínska firma Křižík (motory navrhoval Fischer-Hinnen). Tretí voz bol dodaný v roku 1905, štvrtý voz 1908. Od roku 1905 boli tieto vozne označené M 400.0 (nové označenie 401). Najnovšie vozidlo roku 1939 vyhorelo a preto bolo prestavané na prípojné a 29. apríla 1941 bolo nahradené elektrickým vozidlom M 410.0 od firiem Škoda Plzeň a Královopolská Brno. Ťažné vozidlá mali pôvodne (do roku 1938) dva zberače vedľa seba, najprv oblúkové, neskôr špeciálne úzke pantografové. Vozidlo s poradovým číslom 003 sa doteraz zachovalo ako múzejný exponát.
Vozidlá s poradovými číslami 02 a 03 boli vyradené v roku 1956. Vozidlo z číslom 01 bolo roku 1971 podrobené oprave roku 1973 zrušené. Vozeň M 410.001 bol vyradený a zošrotovaný v roku 1973.
Motorový voz mal oddelenia 2. triedy pre 10 cestujúcich a oddelenia 3. triedy pre 30 cestujúcich.
V roku 1931 Škoda Plzeň prvé dva vozne zrekonštruovala a zmodernizovala, roku 1938 bol zrekonštruovaný aj tretí elektrický vozeň.
Neskôr boli na túto a vyšebrodskú trať dodané 2 elektrické rušne radu E 423.0 (nové označenie 102), z ktorých prvý sa dochoval ako múzejný exponát, 4 elektrické lokomotívy E 436.0 (nové označenie 103, jedna sa dochovala ako múzejný exponát), 4 lokomotívy E422.0 (odvodená od "bobin", nové označenie 100) a 6 lokomotív E 426.0 (nové označenie 113).
Do roku 2010 boli pre osobné vlaky na trati vyhradené tri elektrické lokomotívy radu 113, z ktorých v bežnom turnuse boli využité dve, tretia bola rezervná.[5] Za rušňom bol zapojený jeden vozeň radu BDs a jeden vozeň radu Bdt.[5] Od grafikonu 2011 (t.j. od 12. decembra 2010) je osobná doprava vedená dieselovým pohonom - motorovou súpravou Regionova,[3][6][7] niektoré večerné a ranné vlaky dieselovou lokomotívou (rad 742) s prípojnými vozňami radu 010 (Btax).[8][9] Ako dôvod nasadenia motorových jednotiek bola uvádzaná úspora času na prepojovanie lokomotívy v konečných staniciach a skrátenie prestupových časov v Tábore.[6] Pre nákladnú dopravu je využívaná dieselová lokomotíva spoločnosti ČD Cargo už skôr.[5]
Zároveň so zavedením cestovného poriadku 2013/2014 však České dráhy oznámili, že namiesto jednotiek Regionova nasadia na trať opäť lokomotívy 113 s vozňami 021. Dráhy toto rozhodnutie odôvodnili tým, že v súvislosti so zrýchlením premávky na koridore medzi Prahou a Táborom vzniká v Bechyni dostatok času na prepriahnutie lokomotívy na druhú stranu súpravy.
Nehoda[upraviť | upraviť zdroj]
1. septembra 2007 v 8:12 vykoľajil v Tábore na priecestí neďaleko základných škôl v mieste s polomerom oblúka 125 metrov, kde je rýchlosť obmedzená do 10 km/h, vlak 28406 z Tábora do Bechyně. Tesne za prvým z prejazdov vykoľajil predposlednou nápravou posledný podvozok vlaku, poschodový vozeň radu Bmto. Vlak zastavil až za druhým z prejazdov na ktorom vykoľajila aj posledná náprava, 204 metrov za miestom vykoľajenia. Nedošlo k žiadnemu zraneniu a škoda bola Dráhovou inšpekciou vyčíslená na 61 040 Kč, z toho 54 640 Kč na voze a 6 400 Kč na vlakovej ceste. Jedinou príčinou bola závada geometrických parametrov koľaje - projektovaná hodnota vzopätie koľaje 100 mm bola v mieste 2 metre pred miestom vykoľajenia prekročená o 25 mm, hoci maximálna povolená odchýlka je len 20 mm. Žiadnu skoršiu nehodu s podobnými príčinami Železničná inšpekcia nezistila.[4][10] Odvtedy nie sú poschodové vozne na trať nasadzované.[11]
Trasa[upraviť | upraviť zdroj]
Na trati sú tieto stanice a zastávky:
- Tábor
- Horky u Tábora
- Slapy
- Libějice
- Malšice
- Čenkov u Malšice
- Třebelice
- Všechlapy
- Bechyňská Smolec
- (Odbočka Dolina letisko)
- Sudoměřice u Bechyně
- Bežerovice
- Bechyně zastávka
- Na dnešnej vlečke: Stará stanica (dnes nákladisko)
- Bechyně
Z trate odbočujú tri vlečky: Dolina letisko, Stará stanica a Keramička. Vlečka k starej stanici bola ešte v roku 2010 sporadicky využívaná. Na vlečke zo stanice Bechyně do areálu výrobcu sanitárnej keramiky LAUFEN CZ, s. r. o. bola ukončená prevádzka okolo roku 2006[3]
Predaj cestovných lístkov je zabezpečovaný iba v koncových staniciach, Bechyně a Tábor.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ S. Káldy: Kálmán Kandó, 28. 9. 2004
- ↑ Gyula Radnai: Elektrifikace valtellinské dráhy (orig. A Valtellina-vasút villamosítása)
- ↑ a b c Zbyněk Zlinský: Po Bechyňce ještě elektricky, Vlaky.net, 30. 11. 2010
- ↑ a b Zpráva o výsledcích šetření příčin a okolností vzniku mimořádné události : Vykolejení taženého drážního vozidla za jízdy vlaku Os 28406 v km 0,600 dráhy železniční regionální Tábor – Bechyně, v traťovém úseku Tábor – Slapy, sobota 1. září 2007, Drážní inspekce ČR, územní inspektorát Plzeň, 16. 6. 2008
- ↑ a b c Štěpán Esterle: Bechyňka nadále jen v nezávislé trakci?, Dopravní web, 20. 5. 2010
- ↑ a b Bechyňka: Elektrické lokomotivy vystřídá dieselová Regionova[nefunkčný odkaz], Tábor dnes, 3. 11. 2010
- ↑ Nový jízdní řád 2011 v Jihočeském kraji, tisková zpráva ČD, České Budějovice, 23. 11. 2010
- ↑ Archiv diskuse Lipenka, Bechyňka, Šumavské lokálky do 23. 8. 2011[nefunkčný odkaz], Archiv diskuse Lipenka, Bechyňka, Šumavské lokálky do 13. 8. 2011[nefunkčný odkaz], K report
- ↑ Spoje prováděné Regionovou jsou v jízdním řádu označeny značkou zjednodušené přepravy jízdních kol, vlaky tažené lokomotivou značkou přepravy cestovních zavazadel
- ↑ Václav Růžek: V Táboře vykolejil osobní vlak, ŽelPage, 1. 9. 2007
- ↑ Archiv diskuse Lipenka, Bechyňka, Šumavské lokálky do 13. 8. 2011[nefunkčný odkaz], K report, Myšák_tom, 10. srpna 2011 21:58
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrická dráha Tábor – Bechyně
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- František Křižík: Elektrický pohon na železnicích. Místní dráha z Tábora do Bechyně, vlastným nákladom, Karlín, 1903
- Z Tábora do Bechyně - K zahajovací jízdě na elektrické dráze, Týždenník Tábor, 1903
- Bechyňka
- Elinka, elektrická dráha Tábor - Bechyně, web mesta Bechyně
- Daniel Brabenec, Richard Lužný: Elektrická dráha Tábor - Bechyně, spz.logout.cz
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elektrická dráha Tábor–Bechyně na českej Wikipédii.