Elektrická jednotka 560
| Elektrická jednotka radu 560 | |
 Jednotka 560.004 v Brne | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 110 km/h |
| Trvalý výkon | 1 680 kW (celá jednotka) |
| Napájacie sústavy | 25kV~50Hz |
| Regulácia výkonu | tyristorová fázová, po modernizácií pulzná |
| Trakčný motor | ČKD MT 4934-6 (8×) |
| Výkon trakčného motora | 210 kW |
| Vykurovanie súpravy | elektrické teplovzdušné |
| Usporiadanie pojazdu | B'B'+2'2'+2'2'+2'2'+B'B' |
| Trvalá ťažná sila | 46 kN |
| Maximálna ťažná sila | 97 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 120 m |
| Hmotnosť | 247 t |
| Adhézna hmotnosť | 136 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 122 500 mm |
| Šírka | 2 883 mm |
| Výška | 4 050 mm |
| Priemer kolies | 920 mm |
| Cestujúci a služby | |
| Miest na sedenie | 336 (48+80+80+80+48) |
| Celkový počet cestujúcich | 672 |
| Vozňová trieda | 2. |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | ČKD |
| Prevádzkovateľ | (ČSD, ŽSR), ČD, ZSSK |
| Rok výroby | 1971 – 1989 |
| Počet vyrobených kusov | 17 |
| V prevádzke v období | 1971 – súčasnosť |
| Staré označenie ČSD | SM 488.0 |
| Továrenské označenie | EMV 25 |
Elektrická jednotka radu 560 (staré označenie SM 488.0) bola sériovo vyrábaná v rokoch 1970 - 1971 v závode Vagónka Tatra Studénka pre Česko-slovenské štátne dráhy.
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Sériu predchádzali dve trojvozňové prototypové jednotky s riadiacimi vozňami, vyrobené už v roku 1966 a označené radom SM 487.0. Z dôvodu nedodržania nápravových tlakov bolo označenie zmenené na SM 488.0. Pri vývoji vychádzali konštruktéri zo skúseností s jednotkami radu EM 475.0 a EM 475.1 pre jednosmerný systém. Sériovo boli tieto jednotky dodávané v päťvozňovom prevedení s dvoma čelnými hnacími a troma vloženými vozňami. V prevádzke však nebolo výnimkou stretnúť jednotky rôznej dĺžky - od trojvozňových (v závere prevádzky na Slovensku na trati Nové Zámky - Komárno) až po šesťvozňové. Konštrukcia vozňových skríň potom bola použitá aj pre jednosmerné jednotky radu 460.
Zvláštnosťou týchto jednotiek (na rozdiel od jednotiek radu 460) je skupinový pohon náprav podvozku. Trakčný motor je uložený v skrini vozňa a krútiaci moment je pomocou Kardanových hriadelí prenášaný na obe nápravy podvozku. Odľahčenie podvozku malo za cieľ zlepšenie jazdných vlastností vozňa a obmedzenie účinkov na trať. Riadenie výkonu je v pôvodnom prevedení realizované pomocou tyristorových usmerňovačov, kombinujúcich fázové riadenie s bezkontaktným spínaním štyroch sekcií sekundárneho vinutia transformátora. Prototypové jednotky, ktoré mali zo začiatku odlišný systém regulácie pohonu, boli prestavané a spojené do jednej jednotky v prevedení blízkemu sériovému.
Pôvodná koncepcia jednotiek vyžadovala obsluhu dvoma rušňovodičmi - jedným na prednom a jedným na zadnom riadiacom stanovišti jednotky. Samotné riadenie mal na starosti len rušňovodič vpredu, problémom bola signalizácia porúch a ochrán.
Jednotky boli vyrobené pre regionálnu dopravu, čomu nasvedčuje i počet dverí. Na jednej strane jednotky pre 336 sediacich cestujúcich (päťvozové prevedenie) sa nachádza 16 dverných krídel, čo umožňuje rýchlejšiu výmenu cestujúcich - pre porovnanie, v štyroch osobných vozňoch radu B plne obsadených 320 sediacimi cestujúcimi sa na jednej strane súpravy nachádza iba 8 krídel dverí.
Dvere týchto elektrických jednotiek majú samostatné pneumatické pohony a elektronické ovládanie rušňovodičom - ten po zastavení odblokuje dvere na jednej strane vlaku a tieto sa po jemnom stlačení kľučky otvoria samy. Dvere po ukončení výmeny cestujúcich zatvára rušňovodič.
V polovici deväťdesiatych rokov bolo do niektorých jednotiek pokusne dosadené hlásenie zastávok. Na trnavských jednotkách nešlo o veľmi úspešný projekt - reproduktory vlakového rozhlasu bývali často ničené vandalmi a samotné nahrávky neboli kvalitné - boli vyrobené v domácich podmienkach trnavského depa. Jednotky z Brna boli vybavené automatizovaným hlásením zastávok - magnetofónová páska bola spúšťaná na základe informácií o otváraní a zatváraní dverí ako i informácií z rýchlomera o prejdenej vzdialenosti.[1]
Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]
Jednotiek bolo vyrobených 17 a boli pridelené do rušňových dep v Bratislave (neskôr v Trnave a v Nových Zámkoch) a v Brne. V roku 2008 zakúpili České dráhy od ZSSK elektrické vozne 560.015 a 560.019 spolu so štyrmi vloženými vozňami radu 063. Elektrické jednotky spoločnosť České dráhy prevádzku ukončila v roku 2022. ZSSK ich prevádzku ukončila v roku 2015.
Na Slovensku boli v prevádzke na tratiach prevažne v okolí Bratislavy:
- Bratislava - Trnava - Leopoldov - Trenčín
- Bratislava - Nové Zámky - Štúrovo
- Bratislava - Kúty - Břeclav - Brno
- Trnava - Kúty
- Galanta - Sereď - Leopoldov
- Sereď - Trnava
- Kúty - Holíč
- Nové Zámky - Levice
- Nové Zámky - Komárno
V Česku zas šlo prevažne o trate v okolí Brna, na zvýraznených premávali až do roku 2022. (grafikon 2020/2021)[1][2]:
- Brno - Tišnov - Žďár nad Sázavou - Havlíčkův Brod - Jihlava/Čáslav
- Brno - Břeclav - Kúty - Bratislava
- Brno - Blansko - Letovice
- Břeclav - Hodonín
- Brno - Křenovice - Vyškov
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Jednotka 560.023/024 reprezentuje výrobný náter. Na čele má dobové označenie - SM 488.0023. -
Detail širokých nástupných dverí. Hnacie vozne majú dvoje úzke dvere, vložené vozne dvoje úzke dvere na koncoch a jedny široké v strede. -
Zrenovovaný interiér brnianskej jednotky 560.024. Pôvodný poťah sedadiel bol koženka Vinytol špeciál. -
Slovenské jednotky boli najmä ku koncu prevádzky často obeťou sprejerov.
Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrická jednotka 560
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Elektrická jednotka radu 560 (SM 488.0), Atlas lokomotív, David Švestka
- Elektrické jednotky na našich koľajniciach: rad 560, portál vlaky.net, PhDr. Zbyněk Zlinský, 2009
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b PERNIČKA, Jaromír. Atlas vozidel: Elektrické vozy a jednotky ČD a ZSSK. [s.l.] : M-Presse s.r.o., 2003.
- ↑ Radenie vlakov 2021 - ČD 560 [online]. [Cit. 2021-01-08]. Dostupné online.