Elektrický rušeň 100
| ČSD E 422.0 Škoda 15E | |
 Elektrický rušeň 100.001 v Bechyni | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 50 km/h |
| Motor | AD 3643 cP |
| Trvalý výkon | 360 kW |
| Napájacie sústavy | 1,5 kV jednosmerný prúd |
| Regulácia výkonu | odporová |
| Usporiadanie pojazdu | Bo' Bo' |
| Trvalá ťažná sila | 53 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Hmotnosť | 48 ton |
| Šírka | 2 950 mm |
| Výška | 4 500 mm |
| Priemer kolies | 1 050 mm |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Škoda Plzeň |
| Prevádzkovateľ | ČSD,ČD |
| Rok výroby | 1956 – 1957 |
| Počet vyrobených kusov | 4 |
| V prevádzke v období | 1956 – súčasnosť |
Rušeň 100 je elektrický rušeň na jednosmerný prúd určený pre vedľajšie trate elektrizované napájacou sústavou 1,5 kV. Vyrábala ju plzenská firma Škoda v rokoch 1956 a 1957 s továrenským označením Škoda 15E. Patrí k česko-slovenským rušňom tzv. 1. generácie.
Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
K objednávke týchto rušňov došlo v súvislosti s plánovanou výstavbou Lipnianskej priehrady, ďalším dôvodom bol aj zastaraný park elektrických rušňov na tratiach Rybník – Lipno a Tábor – Bechyně, keďže niektoré vozidlá boli vyrobené už v roku 1903. Na ich výrobu boli použité komponenty a skúsenosti z výroby strojov rady 140.
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Rušeň je skriňový, z dvoma koncovými stanovišťami rušňovodiča, medzi nimi sa nachádza strojovňa a malý batožinový oddiel s dvojkrídlovými dvermi. Rušeň poháňajú štyri elektromotory, pre každú nápravu jeden. Regulácia výkonu je odporová. Elektrinu z troleja rušeň odoberá pomocou dvoch zberačov.
Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]
Rušne zabezpečovali 40 rokov prevádzku na tratiach Rybník – Lipno a Tábor – Bechyně. Používali sa na osobnú aj nákladnú dopravu. Ich hlavným pôsobiskom však neskôr bola hlavne osobná doprava, pretože v nákladnej sa skôr uplatňovali rušne radu 113. Pôvodne na trati slúžili po boku starších rušňov z 20. a 30. rokov, ktoré sem boli presunuté z Prahy po prepnutí pražského železničného uzlu z napätia 1,5 kV na 3 kV. V roku 1996 bolo ukončené ich turnusové nasadenie, neskôr boli niektoré rušne zošrotované. V roku 2005 bola trať Rybník – Lipno prepnutá na napájací systém 25 kV Striedavého prúdu, preto bol posledný tunajší rušeň presunutý do Tábora. V Tábore je deponovaný posledný prevádzkyschopný rušeň, ktorý je určený na zachovanie ako múzejný exponát. Tunajšia trať sa má stať technickou pamiatkou.