Elektrický rušeň 122

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Elektrický rušeň radu 122
Elektrický rušeň radu 122 v Praskačke
Elektrický rušeň radu 122 v Praskačke
Prevádzkové parametre
Maximálna rýchlosť90 km/h
Trvalý výkon2 040 kW
Napájacie sústavy3 kV js
Usporiadanie pojazduBo' Bo'
Trvalá ťažná sila154 kN
Maximálna ťažná sila224 kN
Rozchod1 435 mm
Hmotnosť85 t
Adhézna hmotnosť85 t
Dĺžka cez nárazníky17 210 mm
Šírka2 950 mm
Priemer kolies1 050 mm
Výrobné údaje
VýrobcaŠkoda Plzeň
Prevádzkovateľ(ČSD, ČD), ČD Cargo
Rok výroby1967
Počet vyrobených kusov55
V prevádzke v období1967 - súčasnosť
Staré označenie ČSDE 469.2
Továrenské označenieŠkoda 57E

Elektrický rušeň 122 (predtým E 469.2) je rušeň pre jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV určený pre nákladnú dopravu. Vyrábala ho plzenská firma Škoda (továrenské označenie Škoda 57E), vtedy nazývaná Závody V. I. Lenina, v roku 1967. Patrí k československých elektrickým rušňom tzv. I. generácie. Postupujúca elektrifikácia železníc v Československu si v 60. rokoch vynucovala dodávky ďalších typov rušňov vývojovo vychádzajúcich z prvej povojnovej série jednosmerných strojov neskoršej rady 140.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Elektrický rušeň 122.002 v novej farebnej schéme spoločnosti ČD Cargo.
Rušeň 122.002 ešte v pôvodnom nátere s nákladným expresom v Prahe-Horných Měcholupoch.

U rady 122 je použitá oceľová skriňa s dvoma koncovými stanovištami rušňovodiča, do ktorých je vstup z vonku, na rozdiel od starších radov z oboch strán. Sú použité nové čelá s odlišnými svetlami i svetlometom a na boku ozdobný plát, ktorý bol v pôvodnom nátere zdôraznený bielou farbou. Medzi stanovišťami sa nachádza strojovňa so štyrmi bočnými oknami na každej strane. Pohon zabezpečujú štyri trakčné motory, pre každú nápravu jeden.

Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]

Všetkých 55 kusov bolo dodaných do rušňového depa Ústí nad Labem, v ktorom zostali bez akýchkoľvek presunov dodnes (dnes ako SOKV v rámci spoločnosti ČD Cargo). V 60. rokoch síce slúžili aj v osobnej doprave, vozili osobné vlaky z Děčína do Lysej nad Labem alebo aj na trati z Ústí do Mostu. Zaujímavé bolo tiež ich nasadenie na rekreačných rýchlikoch, ktoré jazdili z NDR k letoviskám pri Čiernom mori. S týmito vlakmi jazdili z Děčína do Kutnej Hory. Väčšina ich nasadenia ale prebiehala a prebieha v nákladnej doprave. Ťažiskovým výkonom bývalo vozenie uhoľných vlakov z Třebušic. S týmito vlaky zachádzajú k elektrárňam Opatovice nad Labem, Chvaletice (železničná stanica Řečany nad Labem) a Mělník (železničná stanica Hněvice). V 90. rokoch počet uhoľných vlakov poklesol v súvislostí s plynofikáciu domácností a teplární. O to viac sa však objavujú na iných vlakoch, vrátane kontajnerových nákladných expresov a ucelených vlakov s automobilmi. Okrem okolia Prahy a východných Čiech zachádzajú až na Moravu a do Sliezska.

Napriek svojmu veku sú stále nosným radom u ČD Carga a nákladnú dopravu si bez nich stále nie je možné predstaviť.

Externý odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 122 na českej Wikipédii.