Elektrický rušeň 130
| Elektrický rušeň radu 130 | |
 Elektrický rušeň 130.032 dopravcu ČD Cargo | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 100 km/h |
| Trvalý výkon | 2 040 kW |
| Napájacie sústavy | 3 kV js |
| Regulácia výkonu | odporová |
| Usporiadanie pojazdu | Bo' Bo' |
| Trvalá ťažná sila | 147 kN |
| Maximálna ťažná sila | 228 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Hmotnosť | 84,8 t |
| Adhézna hmotnosť | 84,8 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 17 210 mm |
| Šírka | 2 940 mm |
| Priemer kolies | 1 250 mm |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Škoda Plzeň |
| Prevádzkovateľ | (ČSD, ČD), ČD Cargo, SD - Kolejová doprava, Viamont, Advanced World Transport, Transoda, Koleje Czeskie |
| Rok výroby | 1977 |
| Počet vyrobených kusov | 54 |
| V prevádzke v období | 1977 - súčasnosť |
| Staré označenie ČSD | E 479.0 |
| Továrenské označenie | Škoda 79E |
Elektrický rušeň 130 (predtým E 479.0, továrenské označenie Škoda 79E) je univerzálny rušeň pre jednosmernú napájaciu sústavu 3 kV prezývaný Hrbatý, alebo tiež Ťava a to podľa skrine ventilátorov na streche. Tento rušeň je vývojovým medzistupňom medzi rušňami Škoda prvej a druhej generácie. Vyrábala ho plzenská firma Škoda, vtedy nazývané Závody V. I. Lenina, v roku 1977. Po vývojovej stránke sa rušeň nachádza medzi rušňami Škoda tzv. I. a II. generácie.
História[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1971 začal v Škode vývoj nových rušňov druhej generácie. S pokračujúcou elektrifikáciou tratí však vzrastala potreba jednosmerných rušňov, dokončenie vývoja novej generácie však nebolo v dohľade. Preto v roku 1974 zadali vtedajšie ČSD Škode výrobu 40 kusov univerzálnych elektrických rušňov ešte s odporovou reguláciou, na ktorých však už mali byť využité niektoré hotové celky projektovaných rušňov druhej generácie. Neskôr bolo objednané ďalších 14 kusov pre uhoľné trate Bane Nástup Tušimice.
Technika[upraviť | upraviť zdroj]
Rušne majú odporovú reguláciu výkonu využívajúcu dlhodobo zaťažiteľné fechralové odporníky. Systém riadenia umožňuje mnohočlenné riadenie až štyroch spriahnutých rušňov.
Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]
Všetkých 40 rušňov ČSD bolo v roku 1977 z výroby dodaný do RD Česká Třebová, kde zabezpečovali dopravu osobných i nákladných vlakov. V roku 2006 potom bolo niekoľko strojov odovzdaných do DKV Ostrava PJ Bohumín. S rozdelením Českých dráh boli všetky rušne tejto rady odovzdané dcérskej spoločnosti ČD Cargo, u ktorej sú vyústené v SOKV Ostrava.
V tom istom roku boli rušne dodané Severočeským hnedouhoľnými baniam, oz Bane Nástup Tušimice. Keďže sa však stavba uhoľné dráhy zdržala, boli stroje zapožičané ČSD a prevádzkované v RD Ostrava. Od roku 1978 do roku 1981 boli postupne vrátené svojmu majiteľovi. V roku 2004 bol stroj 130.042 predaný ČD, stroj 130.049 Viamontu. Dva rušne prenajaté v rokoch 2004-2009 Transodě boli v Poľsku značené ako rada ET11. V roku 2010 boli tri rušne spoločnosti ČD Cargo upravené pre prevádzku v Poľsku a prenajaté dcérskej spoločnosti Koleje Czeskie.
Prevádzkované rušne[upraviť | upraviť zdroj]
ČD Cargo: 130.001-002, 004-017, 020-040, 042
Koleje Czeskie: 130.003, 018, 019
SD-KD: 130.041, 044-048, 050, 051, 053, 054
AWT: 130.049
(Rušne označené kurzívou má daná firma v nájme.)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Popis radu 130 na Atlaslokomotiv.net
- Popis radu 130 na stránkach venujúcich sa prototypom a unikátnym strojom Archivované 2011-09-14 na Wayback Machine
Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 130
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 130 na českej Wikipédii.