Elektrický rušeň 242
| Elektrický rušeň radu 242 | |
 Elektrický rušeň 242.236-8 spoločnosti České dráhy na hlavnom nádraží v Brne | |
| Prevádzkové parametre | |
|---|---|
| Maximálna rýchlosť | 120 km/h |
| Trvalý výkon | 3 080 kW |
| Napájacie sústavy | 25 kV~50 Hz |
| Regulácia výkonu | spínanie odbočiek transformátoru |
| Trakčný motor | Škoda 9 AL 4446 iP (4×) |
| Výkon trakčného motora | 770 kW |
| Prenos krútiaceho momentu | Kĺbová spojka Škoda |
| Usporiadanie pojazdu | Bo´ Bo´ |
| Trvalá ťažná sila | 173 kN |
| Maximálna ťažná sila | 240 kN |
| Rozchod | 1 435 mm |
| Minimálny polomer prechádzania oblúkov | 120 m |
| Hmotnosť | 84 t |
| Adhézna hmotnosť | 84 t |
| Dĺžka cez nárazníky | 16 440 mm |
| Šírka | 2 940 mm |
| Výška | 4 650 mm |
| Priemer kolies | 1 250 mm |
| Výrobné údaje | |
| Výrobca | Škoda Plzeň |
| Prevádzkovateľ | (ČSD), České dráhy, Loko Trans, Railtrans International, ŽOS Zvolen |
| Rok výroby | 1975, 1979, 1981 |
| Počet vyrobených kusov | 86+4 |
| V prevádzke v období | 1975 – súčasnosť |
| Staré označenie ČSD | S 499.02 |
| Továrenské označenie | Škoda 73 E |
Elektrický rušeň 242 (predtým S 499.02, továrenské označenie Škoda 73 E) je univerzálny rušeň na striedavú napájaciu sústavu 25 kV 50 Hz, ktorý bol vyrábaný vo Škode Plzeň v rokoch 1975, 1979 a 1981. Rušňom sa prezýva Plechovka alebo Plecháč (podľa materiálu skrine).
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Rušne sú konštrukčným pokračovaním radu 240. Najväčšou zmenou oproti rade 240 je použitie celokovovej rušňovej skrine, vypustenie elektrodynamickej brzdy a úpravy na pomocných pohonoch. Ďalšie význačné rysy z predchádzajúcich striedavých rušov zostali zachované, a to najmä pojazd (požiadavka ČSD), hoci v roku 1975 už dodala Škoda podobné rušne, ale už s podvozkami II. generácie pre BDŽ – rad 44[1]. Rušeň 242.286 prevzatý 30. novembra 1981 bol posledným rušňom tzv. I. generácie dodaný pre ČSD.
Prevádzka[upraviť | upraviť zdroj]
Rušne radu 242 boli dlho typické pre oblasť bývalej Juhozápadnej dráhy, postupne sa však v prevádzke dostali aj do Brna, kde ich počet v osobnej doprave neskôr narástol. V juhozápadných Čechách sa používali aj v nákladnej doprave. Po rozdelení železníc v roku 1993 zostala celá rada v majetku Českých dráh. So strojmi tejto rady sa možno stretnúť aj na Slovensku, kde zaisťujú vyrovnávanie výkonov za stroje radu 350.
Prevádzka u súkromných dopravcov[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 2012 boli firmou ZOS Zvolen zakúpené 4 rušne bulharského radu 43.5, ktoré sa následne podrobili oprave a prispôsobenie pre prevádzku v Česku a na Slovensku. Konkrétne išlo o stroje 43.523, 43.543, 43.554 a 43.555. Dva stroje boli so zachovaním pôvodných inventárnych čísel dodané slovenským dopravcom Railtrans International (242.543) a Lokorail (242.555). Dvom strojom pre českú firmu Loko Trans boli dráždnym úradom pridelené čísla 242.287 (ex 43.554) a 242.288 (ex 43.523), takže číselne nadviazali na posledný český rušeň tejto rady.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Rada 44 BDŽ na railfaneurope.net
- ↑ BRABENEC, Daniel. Bulharští „plecháči“ u českých a slovenských dopravců. Stránky přátel železnic, február 2013. Dostupné online [cit. 2014-12-29]. (po česky)
Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektrický rušeň 242
Externý odkaz[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lokomotiva 242 na českej Wikipédii.