Elektrochemický rad napätia kovov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Elektrochemický rad napätia kovov alebo Beketovov rad (podľa Nikolaja Nikolajeviča Beketova) je zoznam kovov, zoradených vzostupne podľa hodnôt ich štandardného elektródového potenciálu (čiže elektródového potenciálu vzťahujúceho sa na vodíkovú elektródu). Na základe týchto hodnôt rozdelil Beketov kovy na ušľachtilé a neušľachtilé (neušľachtilé kovy pri reakciách so zriedenými kyselinami vytláčajú vodík, ušľachtilé kovy nereagujú a vodík nevytláčajú).

Redukovaný rad napätia kovov[upraviť | upraviť zdroj]

Li, K, Ba, Sr, Ca, Na, Mg, Be, Al, Mn, Zn, Cr, Fe, Cd, Co, Ni, Sn, Pb, H, Cu, Ag, Hg, Pt, Au
← neušľachtilé kovy - ušľachtilé kovy →

Niektoré kovy, napriek tomu, že stoja v Beketovom rade vľavo od vodíka (teda sú neušľachtilé) sa v roztokoch kyselín nerozpúšťajú, čo je však spôsobené inými faktormi - pasiváciou povrchu vrstvou kyselinám odolných oxidov, príp. iných zlúčenín daného kovu. (napr. titán, ktorý je známy svojou mimoriadnou odolnosťou voči kyselinám, s výnimkou kys. fluorovodíkovej).

Z pozície kovu v Beketovom rade možno získať informáciu o oxidačno-redukčných vlastnostiach daného kovu - čím viac vľavo je postavený určitý kov, tým má lepšiu schopnosť odovzdávať elektróny (redukčné vlastnosti), naopak, prvky na pravej strane majú oxidačné vlastnosti (radi elektróny prijímajú). Zovšeobecnením pravidla o vytláčaní/nevytláčaní vodíka je vytláčanie prvku, stojaceho v Beketovom rade vpravo, prvkom na ľavej strane - napr. vyzrážanie medi z roztoku síranu meďnatého železom.

Fe0 (s) + Cu2+SO4 (aq) → Cu0 (s) + Fe2+SO4 (aq)

Reakcie prebiehajúce pri styku železa s ušľachtilejším kovom vo vlhkom prostredí spôsobujú korodovanie železných predmetov. Obdobný typ reakcie beží aj v klasických olovených akumulátoroch - tu však nastáva zmena oxidačného stupňa olova z Pb0 cez Pb2+ až po Pb4+ a naopak. Elektrolytom je zriedená kyselina sírová.