Elena Holičková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Elena Holičková

Základné informácie
Narodenie 18. december 1950 (73 rokov)
Staškov, Slovensko
Pôsobenie speváčka, pedagogička
Žáner opera
Typ hlasu soprán

doc. Mgr. Elena Holičková ArtD. , rod. Kunová, (* 14. marec 1950,[1] Staškov[2]) je slovenská operná speváčka-sopranistka a pedagogička.

Zo života[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa na Kysuciach, v roku 1959 sa s rodičmi a sestrou presťahovala do otcovho rodiska, obce Výčapy-Opatovce.

V rokoch 1965 – 1972 vyštudovala hru na flautu na konzervatóriu v Bratislave.
V rokoch 1972 – 1977 študovala na VŠMU v Bratislave operný a koncertný spev u Márie Kišonovej-Hubovej a zúčastnila sa speváckych kurzov v Taliansku a Nemecku.

V roku 1978 nastúpila ako sólistka do SND, počas svojho pôsobenia stvárnila takmer 60 veľkých i menších postáv. Ako hosť vystupovala v operách v Prahe a v Brne. V Prahe spievala aj prvé predstavenie Predanej nevesty po rekonštrukcii a znovuotvorení Národního divadla.

Ako koncertná speváčka vystupovala s rôznymi orchestrami (Slovenská filharmónia, Slovenský komorný orchester, Košická filharmónia) s dielami Bacha, Haydna, Mozarta, Beethovena i súčasných slovenských autorov. Spolupracovala s dirigentmi ako Libor Pešek, Zdeněk Košler či Ondrej Lenárd (SND), s ktorým nahrala viacero nahrávok pre Slovenský rozhlas.

V roku 2008 účinkovala v Tokiu v Čajkovského opere Eugen Onegin, ktorú naštudoval dirigent Seiji Ozawa v koprodukcii Wiener Staatsoper a Opery Nomori Tokio.

V roku 1995 začala učiť na Činohernej a bábkarskej fakulte VŠMU techniku hlasu a v roku 1997 na konzervatóriu operný a koncertný spev. V súčasnosti pôsobí ako docentka na Fakulte dramatických umení AU v Banskej Bystrici a na Konzervatóriu v Bratislave.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1974 sa vydala za PhDr. Jána Holičku, v roku 1984 sa im narodila dcéra Zuzana.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. november 2014 [online]. derivat.sk, [cit. 2014-12-03]. Dostupné online.
  2. Obec Staškov [online]. Organizácie Cestovného Ruchu Kysuce, [cit. 2014-12-03]. Dostupné online. Archivované 2016-02-03 z originálu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]