Eliphas Lévi

Eliphas Lévi (Zahed) je pseudonym francúzkeho spisovateľa, (Abbé) Alphonsa Louisa Constanta, (* 8. február 1810 – † 31. máj 1875). E. Lévi bol pevným zástancom katolicizmu, pápežstva a hierarchie. Tento monarchista a veľký obdivovateľ Napoleona, bol zároveň bádateľom a propagátorom neortodoxnej kabaly a mágie, ktorej zasvätil celý svoj plodný život.

Lévi bol v čase nastupujúceho Európskeho materializmu tým najzáhadnejším mágom, ktorý znova našiel kľúč k zabudnutým vedám Starých, ktorý objavil v symbolickej reči tarotových karát. Svoje výzkumy zameral na prebádanie tajomstva ľudskej duše, na ľudský duchovný život.^{[chýba zdroj]}

„Eliphas Lévi,“ pseudonym, pod ktorým publikoval svoje knihy, vzniklo preložením alebo transliterovaním rodného mena „Alphonse Louis“ do hebrejčiny.

Mladosť Alphonsa Louisa Constanta

Abbé Constant sa narodil ako syn chudobného obuvníka v Paríži. Navštevoval katolícku školu pre chudobné deti, ktoré vykazovali veľké nadanie pre náboženstvo. V 15-tich sa začal zaúčať za kňaza nastúpením na seminár sv. Nicolasa du Chardonneta, kde sa okrem iného, či náboženských záležitostí naučil aj hebrejský jazyk. Majster tohto seminára, Abbé Brat-Colonna, učil mladého Louisa, že ľudstvo spadlo z lona Božieho do dedičného hriechu, a jedine cez slzy a duchovnej cesty sa môže navrátiť naspäť k bohu. Tiež učil chlapca, že história bola rozdelená do štyroch veľkých epoch: prvá u Adama, druhá začala Abrahámom, tretia pokračovala Ježišom, a štvrtá mala začať s príchodom ducha svätého. Brat-abbé bol zosadený pre svoje názory, zatiaľ čo L. Constant ešte navštevoval seminár. Constant vždy zostal verný zásadám katolicizmu, ale nikdy neodpustil cirkevným úradom zosadenie svojho milovaného učiteľa Chardonneta.

Cesta E. Léviho

V roku 1853 zavítal Lévi do Anglicka, kde sa stretol s románopiscom Edwardom Bulwer-Lyttonom, ktorý mal záujem o Rosekruciánstvo ako literárnu tému a bol prezidentom menšieho Rosekruciánskeho spolku. [1] Léviho prvé pojednanie o mágii sa objavilo v roku 1854 pod názvom "Dogme et de la Haute Rituel Magie" [2], a bol preložený do angličtiny Arthurom E. W. (Arthur Edward Waite) ako transcendentálna mágia, jej doktrína a rituál. V roku 1861 vydal pokračovanie, La Clef des Grands Mystères (Kľúče k Veľkým tajomstvám). Ďalšie magické práce Léviho sú "Fables et Symboles" (Príbehy a Symboly) 1862, a "La Science des Esprits" (Veda Duchov) 1865. V roku 1868, napísal "Le Grand Arcane, ou l'Occultisme Dévoilé" (Veľká Arkána, alebo odhalený Okultizmus), to však bolo vydávané po jeho smrti v roku 1898.

Léviho verzia mágie získala veľký úspech, najmä po jeho smrti. Tento spiritualizmus bol populárny na oboch stranách Atlantiku od 1850 a prispel k Léviho úspechu. Jeho magické učenie bolo oslobodené od fanatizmu, aj keď horko-ťažko, no žiadne z jeho diel nebolo na predaj, a ani nepredstieral členstvo v nejakej starodávnej alebo fiktívnej tajnej spoločnosti. Začlenil tarotové karty do jeho magického systému, a takto dopomohol k tomu, že sa stal Tarot dôležitou súčasťou výbavy západných okultistov. Mal hlboký vplyv na mágiu hermetického rádu Zlatý Úsvit (Golden Dawn) a neskôr tiež na učenie ex-člena rádu Aleistera Crowleyho. Bol tiež prvý, kto poznamenal, že pentagram alebo päťcípa hviezda s jedným cípom vrcholu dolu a s dvoma hore predstavuje zlo, kým pentagram s jedným bodom hore a s dvoma dole predstavuje dobro.

Lévimu sa pripisuje po celom svete oživenie mágie 20. storočia a hlavne jej základ v teoretickej rovine.

Teória mágie

Lévi zaznamenal tri základné princípy mágie

Materiálny svet je iba malou časťou celkovej reality, ktorá zahŕňa veľa iných rovín a stavov vedomia. Úplné poznanie a sila môžu byť dosiahnuté iba uvedomením si týchto ďalších aspektov reality. Jedným z najdôležitejších je „astrálne svetlo“, kozmické fluidum, ktoré môže byť silou vôle pretvorené do fyzickej formy.
Ľudská vôľa je skutočná sila, schopná dosiahnutia absolútne čohokoľvek, od obyčajného až po zázračné.
Ľudské telo je mikrokozmom, miniatúrou makrokozmického sveta, a tieto dva sú navzájom prepojené. Zmeny na jednej úrovni môžu mať účinok na druhú úroveň.

Poznámky a Referencie

[1] – ^ C. Nelson Stewart, Bulwer Lytton ako okultista 1996:36, poznamenáva že jeden list, ktorý sa zachoval sa zdá, „že poukazuje na list adresovaný cudzincovi alebo veľmi vzdialenej známosti. Lévi pánu Lyttonovi.“ (AE Waite).

[2] – ^ Dogma a Rituál Vysokej Mágie – v češtine vydalo vydavateľstvo TRIGON "Dogma a Rituál Vysoké Magie". – taktiež vydalo ďalšie z jeho diel ako napríklad „Dějiny Magie“ a „Zasvěcovací dopisy do vysoké magie a mystiky čisel“ (dopisy baronu Spedalierimu).

Ďalšie jeho diela

Histoire de la magie (1860)
La Mystéres de la qabalah (Ms. 1861, publ. 1920)
Legendes et symboles (1862)
La Science des esprits (1865)
Paradoxes of the Highest Science (1883)
Livre des splendeurs (1894)
Clés majeurs et clavicules de Salomon (1895)
Le Livre des sages (1912)
The Magical Ritual of the Sanctum Regnum (1970)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eliphas Lévi