Elliðaár

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 64°8′2″S 21°50′9″Z / 64.13389°S 21.83583°Z / 64.13389; -21.83583
Elliðaár
rieka
Ellirardalur11.JPG
Štát Island Island
Mesto Reykjavík
Zdrojnica
 - poloha jazero Elliðavatn, Reykjavík
 - výška 10 m
 - súradnice 64°05′37.2″S 21°47′31.2″Z / 64.093667°S 21.792000°Z / 64.093667; -21.792000
Ústie záliv Elliðaárvogur
(Atlantický oceán)
 - výška m
 - súradnice 64°8′2″S 21°50′9″Z / 64.13389°S 21.83583°Z / 64.13389; -21.83583
Dĺžka 4,8 km
Rieka Elliðaár, Reykjavík, Island

Elliðaár je rieka na Islande, pretekajúca cez hlavné mesto Reykjavík.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov je zložené slovo zo základného slova "á" (po islandsky tok), a slova "Elliði" (podľa knihy Conquest sa takto nazývala loď jedného z prvých osadníkov Islandu z 9. storočia).

Tak vzniklo slovo "Elliði" + "á" = Elliðaár.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Dva pramene vyvierajúce v sopečnom pohorí Bláfjöll sa po sútoku stanú riekou Suðurá. Tá neskôr vytvorí menšie jazero Helluvatn, ktoré je súčasťou väčšieho jazera Elliðavatn. Rieka Elliðaár sa stáva riekou, až keď opúšťa jazero Elliðavatn nachádzajúce sa na juhovýchode Reykjavíku v prírodnej rezervácii Heiðmörk. Rieka ďalej tečie severným smerom, až kým sa neoddelí na dve ramená, kedy zmení smer na západ. Pri súradnici 64°6′58.84″S 21°49′25.09″Z / 64.1163444°S 21.8236361°Z / 64.1163444; -21.8236361 začínajú dve ramená obkolesovať mestský park Ellðaárdalur, ktorý rieku sprevádza pravotočivou zákrutou na sever. O kilometer ďalej sa ramená tesne pred ústím spoja, a v zápätí sa vlievajú do zálivu Elliðaárvogur, ktorý je súčasťou Atlantického oceánu.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Už oddávna vlastníci rieky predávali vlastnícke práva na lov lososov v rieke, lebo losos bol, a vždy bude veľmi drahé mäso. V stredoveku rieka patrila Augustiniánom, ktorí mali svoj kláštor postavený na ostrove Víðey neďaleko hlavného mesta Reykjavík. Po reforme v 16. storočí sa rieka stala majetkom dánskeho kráľa. V roku 1853 dánsky kráľ predal práva rieky na muža z Reykjavíku, na pána s menom Kaufmann Ditlev Thomsen. Hneď ako jeho syn zdedil tieto práva, tak uchádzačov o rieku bolo veľmi veľa, a aj preto sa 14 rokov konal súdny spor. V rokoch 1900 a 1906 bola rieka pridelená istému pánovi menom Payne, ktorý začal so zalesňovaním okolia rieky. Prikázal vysadiť jedľe, brezy a borovice. Neskôr v roku 1921 sa celé územie rieky dostalo pod správu hlavného mesta Reykjavík. Mesto ešte v tom roku postavilo dovtedy druhú vodnú elektráreň v krajine. Doteraz je táto elektráreň v prevádzke.

Dolina rieky[upraviť | upraviť zdroj]

Údolie Ellðaárdalur je jedným z rekreačných oblastí Reykjavíku s pešou alebo cyklistickou trasou. V okolí rieky sa dá nájsť plavecký bazén, malý lyžiarsky vlek, ale aj sa tu dá povoziť na koňoch. Nájdete tu aj múzeum s názvom Árbæjarsafn v Árbær, v ktorom sa rozprávajú príbehy, ale aj legendy o tejto rieke.

Základ údolia, ako aj pohorie Bláfjöll, v ktorom pramenia dve zdrojnice, ktoré sa zlievajú do rieky Suðurájazero ElliðavatnElliðaár bol vyvrásnený vulkanickou reupciou spred 4500 rokov.

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie rieky je zalesnené jedľou, brezami a borovicami.

Veľmi zaujímavé a rozmanité tu nájdete druhy vtákov, kačíc, dokonca aj labutí. Máte tu k dispozícii viac ako 60 druhov vtákov (spevavé, sťahovavé, atď...) a 8 druhov kačíc.