Elvis Presley
| Elvis Presley | |
|---|---|
| Základné informácie | |
| Rodné meno | Elvis Aaron Presley |
| Umelecké mená | Elvis, The King, The King of Rock 'n' Roll, Elvis the Pelvis, The Hillbilly Cat[1] |
| Narodenie | 8. január 1935 Tupelo, Mississippi |
| Úmrtie | 16. august 1977 (42 rokov) Memphis, Tennessee |
| Pôsobenie | spevák, herec |
| Žáner | rock & roll, pop, rockabilly, blues, gospel, R&B |
| Hrá na nástroje | spev, gitara, klavír |
| Typ hlasu | barytón (D2[2]-C♯5[2]) |
| Roky pôsobenia | 1954 – 1977 |
| Vydavateľstvá | Sun, RCA Victor |
| Webstránka | Elvis.com |
Elvis Aaron[3][4] Presley, známy ako Elvis Presley (* 8. január 1935, Tupelo, Mississippi – † 16. august 1977, Memphis, Tennessee) bol americkým spevákom a hercom. Patrí medzi kultúrne ikony a je považovaný za „Kráľa Rock and Rollu“.
Jeho kariéra začala v roku 1953, kedy sa stal jedným z prvých predstaviteľov žánru nazvaného rockabilly, ktorý bol rytmicky zosilneným spojením country a rhythm and blues. Jeho neobvyklé verzie existujúcich songov preberali zvuk hudby amerického obyvateľstva tmavej aj svetlej pleti spravili z Presleyiho zároveň populárnu, ale aj kontroverznú osobnosť[5][6][7] s bezprostredným prejavom pri vystúpeniach v televízii, či na koncertoch. Elvis Presley nahral klasické rokenrolové skladby ako sú napríklad „Hound Dog“ a „Jailhouse Rock“, no naspieval aj gospelové, bluesové, country, ballady, či popové piesne. Elvis Presley bol uvedený do štyroch hudobných siení slávy: v roku 1986 do Rokenrolovej siene slávy, v roku 1997 do Rockabilly Hall of Fame, v roku 1998 do Country Music Hall of Fame a v roku 2001 do Gospel Music Hall of Fame (2001). V roku 1984 dostal ocenenie W. C. Handyho od nadácie Blues Foundation a Academy of Country Music prvú cenu Golden Hat Award. V roku 1987, sa stal držiteľom American Music Awards.[8]
Veľkou záľubou Elvisa Presleyho, okrem hudby, boli bojové športy. Je držiteľom troch čiernych pásov v bojových umeniach. Jeho prvým učiteľom bol Jürgen Seydel, ktorý učil Elvisa Shotokan Karate v Nemecku, v Nauheime do roku 1958, keď bol v armáde. Získal prvé hodnosti, v r. 1958-1960 trénoval pod majstrom Európy v Shotokan Karate Senseiom Tetsugio Murakami. V Beverly Hills sa v r. 1960 Elvis stretáva s Edom Parkerom, zakladateľom amerického Kenpo, stávajú sa z nich dobrí priatelia. Ed zoznamuje Elvisa s Hankom Slomanskim, majstrom Shito-Ryu Karate Japonska z r. 1953 a neskorším Medzinárodným komisárom karate USA. Hank Slomanski si Elvisa tak obľúbil, že pri jeho povýšení do stupňa Shodan, dáva Elvisovi vlastný čierny pás. V r. 1964 získava 2. stupeň Nidan. Od začiatku kamarátstva s Edom Parkerom spolupracujú aj na filmoch, Ed trénuje Elvisa kenpo a už vo filmoch Blue Hawai a Roustabout z r. 1961 prezentuje Elvis rôzne techniky bojových umení. Po r. 1968 sa Elvis upriamuje len na školu Eda Parkera, dokonca financuje otvorenie školy karate v Memphise (Tennessee Karate Institute), v ktorej boli aj Joe Lewis alebo Bill Wallace. Taktiež v Memphise od r. 1970 do r. 1974 trénoval u juhokórejského majstra Kang Rheeho zakladateľa systému PaSaRyu. Elvis tu pôsobí aj ako inštruktor, v r. 1974 získava čierny pás, dosahuje 8 stupeň San. V tom istom roku ho Ed Parker povyšuje už na 8. stupeň čierneho pása v Kenpo. Elvis bol za svoju oddanosť bojovým umeniam odmenený miestom v Martial Arts Hall of Fame in New York. Ed Parker sa o Elvisovi vyjadril takto: Bol to pokorný človek. Naučil ma viac, ako ja jeho.
V 60. rokoch hral Presley hlavnú úlohu v 31 filmoch, z ktorých bola väčšina muzikálov. Zo strany kritiky boli filmy hodnotené vlažne, no komerčne boli úspešné.[9] Filmy s Elvisom Presleym patria však medzi prvé filmy, v ktorých sa objavujú východné bojové umenia. V roku 1968 vystupoval naživo v televíznych programoch[10] a na koncertoch po Spojených štátoch, najviac v Las Vegas. V roku 1973 mal Presley prvý koncert s priamym televíznym prenosom, Aloha from Hawaii, ktorý videla naraz miliarda divákov, ďalších 500 miliónov ho sledovalo v repríze.[11]
Magazín Rolling Stone (Tulák) napísal „Elvis Presley je rokenrol“ a súbor jeho tvorby nazval „akrami dokonalého materiálu.“ Počas aktívnej nahrávacej kariéry, ktorá trvala viac ako dve desaťročia, Presley vytvoril a prelomil mnoho rekordov koncertnej návštevnosti aj predaja.[12] Stal sa jedným z najvplyvnejších a najpredávanejších umelcov v hudobnej histórii. Mal viac ako 100 singlov v americkej top 40 a 18 sa stalo číslom jeden.
Za nevyjasnených okolností zomrel ako 42-ročný, no 15 % Američanov si myslí že Elvis stále žije.
Referencie [upraviť]
- ↑ Elvis Presley 1953–1955 : The Hillbilly Cat. prístup: 2008-08-16.
- ↑ a b "Youtube - The vocal range of Elvis Presley".
- ↑ (May 9, 2002). "Elvis Presley – the Singer". bbc.co.uk. Retrieved 2007-10-12.
- ↑ "FAQ: Elvis' middle name, is it Aron or Aaron?" Elvis.com. Retrieved 2007-10-22.
- ↑ See Fensch, Thomas. The FBI Files on Elvis Presley, pp.15-17.
- ↑ Jorgensen, p.49
- ↑ An example of press criticism can be found at Gould, Jack (June 6, 1956). "TV: New Phenomenon" (PDF). The New York Times. Retrieved on 2007-10-14.
- ↑ Cook, p.33
- ↑ Falk and Falk, p.52
- ↑ Hopkins 2007, p.215
- ↑ See "Aloha From Hawaii"
- ↑ [Is Elvis the Biggest Selling Recording Artist? – Sorting Out Records Sales Stats & RIAA Rules. http://www.elvis.com/news/full_story.asp?id=131]. Retrieved 2008-10-27.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elvis Presley
Externé odkazy [upraviť]
- Elvis Presley v Internet Movie Database (po anglicky)
- Elvis Presley Enterprises – www.elvis.com
- Elvispresleymusic.com.au