Embraer

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Embraer EMB 110 pristavený
Embraer EMB 120 Brasilia
Embraer 145 brazílskej polície
LufthansaCityline E195LR

Embraer S.A. (do novembra 2010 Embraer - Empresa Brasileira de Aeronáutica S.A.)[1] je brazílsky firemný konglomerát vyrábajúci komerčné aj vojenské lietadlá a poskytujúci letecké služby.

Sídlo firmy sa nachádza v São José dos Campos. Embraer je tretí najväčší výrobca komerčných lietadiel na svete a štvrtý najväčší výrobca lietadiel po kanadskej spoločnosti Bombardier (ak sa počíta aj výroba Business Jets). Je to tiež najväčší brazílsky priemyselný exportér a vážny konkurent Airbusu a Boeingu vo výrobe lacnejších a menších lietadiel.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Embraer 190

Brazílska vláda sa rozhodla vytvoriť domáceho výrobcu lietadiel a od roku 1940 uskutočnila v tejto oblasti niekoľko investícií. V roku 1969 bola založená štátna spoločnosť Empresa Brasileira de Aeronáutica (Embraer). Jej prvým produktom bolo turbovrtuľové lietadlo Embraer EMB 110 Bandeirante.

Prvé kroky[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným zákazníkom spoločnosti Embraer bola spočiatku brazílska vláda a stroje jej výroby sa až do roku 1975 predávali iba na domácom trhu.

Kým väčšinu produktov spoločnosti v priebehu 70. rokov 20. storočia tvorili vojenské lietadlá, v roku 1985 debutovala s regionálnym lietadlom Embraer EMB 120 Brasilia. Jeho konštrukcia bola zameraná na zahraničných zákazníkov. Stroj sa veľmi úspešne predával najmä malým dopravcom.

Licenčne vyrobené Pipery[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1974 spoločnosť začala vyrábať ľahké lietadlá pod licenciou americkej spoločnosti Piper Aircraft. Piper najprv vytvoril pre Embraer skladačky lietadiel v továrni v USA, ktoré sa následne montovali v Brazílii pre miestny a latinskoamerický trh. Od roku 1978 sa už väčšina dielov a komponentov získavala z miestnych zdrojov. Od roku 1974 do roku 2000 Embraer postavil pod licenciou Piper takmer 2500 lietadiel.

Privatizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločnosť Embraer začala privatizačný proces, podobne ako viaceré dovtedy štátom kontrolované spoločnosti, počas vlády Fernanda H. Cardosa. Proces bol ukončený 7. decembra 1994 a zachránil firmu pred bankrotom. Spoločnosť aj naďalej pokračovala v úsilí o získavanie štátnych zákaziek.

Brazílska vláda si ponechala vplyv v spoločnosti prostredníctvom zlatých akcií, ktoré jej umožňujú právo veta.

V roku 2000 Embraer robil verejnú ponuku svojich akcií súčasne na burzách NYSE a BM & F Bovespa.

Aktuálne vlastnícke podiely[upraviť | upraviť zdroj]

Podiely v spoločnosti v roku 2008 boli nasledujúce: Bozano Group - 11,10b%, Previ (Brazílsky dôchodkový fond) - 16,40 %, Sistel - 7,40 %, Dassault Aviation - 2,1 %, EADS - 2,1 %, Thales Group - 2,1 %, Safran - 1,1%, brazílska vláda - 0,3 %; zvyšok je verejne obchodovateľný.

Rozšírenie produktového rady: vojenské, regionálne a business lietadlá[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 90. rokov sa spoločnosť začala sústreďovať na malé komerčné lietadlá a obmedzila výrobu bojových lietadiel, ktoré dovtedy tvorili väčšinu výroby. Čoskoro nasledovali väčšie regionálne lietadlá so 70 až 110 miestami a menšie obchodné business lietadlá. Dnes spoločnosť vyrába pre obidva trhy, vojenský aj obchodný.

19. apríla 2007 Embraer oznámil, že zvažuje výrobu dvojmotorového vojenského dopravného lietadla Embraer KC-390. Práca na ňom sa začala v máji 2009 s podporou brazílskeho letectva. Correios, Brazílska poštová spoločnosť, prejavila záujem o kúpu tohto lietadla, ktoré chce využiť na prepravu pošty namiesto komerčnej nákladnej dopravy. Vďaka použitiu mnohých technológií vyvinutých pre Embraer 190 môže C-390 prepraviť až 23 ton nákladu. Bolo určené na nahradenie lietadiel z čias studenej vojny. Argentína požiadala o šesť exemplárov a záujem prejavili aj ďalšie juhoamerické štáty.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Embraer

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. CURADO, Frederico Fleury. Message from the President & CEO [online]. Embraer, [cit. 2012-09-25]. Dostupné online. Archivované 2012-02-01 z originálu. (po anglicky)