Emeritný
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Emeritný (lat. emeritus (m), emerita (f)) je prívlastok najčastejšie k titulu profesora, alebo všeobecne vysokoškolského alebo cirkevného hodnostára, ktorý je vzhľadom na dosiahnutý vek pozbavený pracovných povinností (vedenie úradu, prednášanie a pod.), ale ponecháva si čestné výsady súvisiace s intelektuálnym výkonom (napr. pracovňa, možnosť viesť diplomantov alebo doktorantov, účasť v odborných komisiách, vyhotovovanie posudkov a pod.).
Pochádza z latinských koreňov e- (ex-): „z, zo“ + merēre: „zaslúžiť sa, zaslúžiť si“, s významom zaslúžiť si právo alebo výsadu.
V prenesenom, zastaranom význame môže emeritúra znamenať všeobecne výslužbu alebo penziu.
[upraviť] Zdroj
- Slovník cudzích slov. SPN. 1997. ISBN 80-08-02673-1
