Emmanuel Macron

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Emmanuel Macron
súčasný prezident Francúzskej republiky
Macron v roku 2022
Macron v roku 2022
Emmanuel Macron, podpis
25. prezident Francúzskej republiky
Momentálne v úrade
od 14. máj 2017
Predchodca François Hollande
Spoluknieža Andorry
Momentálne v úrade
od 14. máj 2017
Predchodca François Hollande
Minister hospodárstva a priemyslu
V úrade
26. august 2014 – 30. august 2016
Biografické údaje
Narodenie21. december 1977 (46 rokov)
Amiens, Francúzsko
Politická stranaSocialistická strana Francúzska (2006 – 2009)
Independent (2009 – 2016)
Alma materUniversité Paris-Nanterre
Sciences Po
École nationale d'administration
Profesiapolitik, bankár
NárodnosťFrancúz
Vierovyznaniekresťanstvo
Rodina
Manželka
Odkazy
Emmanuel Macron na en-marche.fr
Spolupracuj na CommonsEmmanuel Macron
(multimediálne súbory)

Emmanuel Jean-Michel Frédéric Macron (* 21. december 1977, Amiens, Francúzsko) je francúzsky politik, bývalý investičný bankár a súčasný prezident Francúzska. Od augusta 2014 zastával funkciu ministra hospodárstva, na ktorú po dvoch rokoch, v auguste 2016, rezignoval, aby sa mohol venovať svojej kampani v prezidentských voľbách v roku 2017. V nich v druhom kole 7. mája 2017 porazil Marine Le Penovú so ziskom 66,06 % hlasov a stal sa tak zvoleným prezidentom Francúzska. Úradu sa ujal pri slávnostnom stretnutí s doterajším prezidentom Françoisom Hollandom v Elyzejskom paláci počas dopoludnia dňa 14. mája 2017. V prezidentských voľbách vo Francúzsku 24. apríla 2022 získal Emmnuel Macron 58,5 % hlasov čo znamená víťazstvo a bude prezidentom Francúzska aj počas nasledujúcich piatich rokov.[1][2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa do ľavicovo zameranej rodiny lekára a vysokoškolského profesora neurológie Jean-Michela Macrona (* 1950) a jeho manželky Françoise, rodenej Noguèsovej, ktorá pracuje ako posudková lekárka pre úradovňu sociálneho poistenia. Jeho rodičia sa v roku 2010 rozviedli, otec je druhýkrát ženatý.

Po maturite na Lycée Henri-IV v Paríži ďalej študoval na prestížnych vysokých školách. V roku 2004 absolvoval École nationale d'administration (ENA) v Štrasburgu. V rokoch 1999 až 2001 bol asistentom francúzskeho protestantského filozofa Paula Ricœura,[3] pre ktorého posledné dielo spracovával poznámkový aparát a zoznam literatúry.

V rokoch 2004 až 2008 pracoval ako inšpektor (vládny riaditeľ) na francúzskom ministerstve financií. Vtedy sa tiež stal členom Socialistickej strany. Neskôr sa ale tejto politickej príslušnosti vzdal a začal pracovať ako investičný bankár v súkromnom bankovom dome Banque Rothschild & Cie. V závere svojho pôsobenia pre túto banku dojednal v roku 2012 významnú dohodu medzi švajčiarskou spoločnosťou Nestlé a americkým farmaceutickým koncernom Pfizer, za čo bol odmenený sumou niekoľkých miliónov eur.[3] Išlo o predaj výroby detskej výživy firme Nestlé, ktorá za túto transakciu zaplatila 11,9 miliardy dolárov.

Rodina a priatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Macronovou manželkou je od roku 2007 Brigitte, rodená Trogneuxová, pochádzajúca z rodiny výrobcov čokolády v Amiens. Je jeho bývalou učiteľkou francúzštiny a latinčiny a bola tiež vedúcou školského divadla, v ktorom Macron hral. Je o 24 rokov staršia ako on. Zoznámili sa na miestnom jezuitskom gymnáziu La Providence, kde študoval a mal vtedy 15 rokov. Jej dcéra Laurence bola jeho spolužiačkou.[4][5] Kvôli vzniknutej situácii a veľkému rozruchu v oboch rodinách[6] Macron odišiel na želanie svojich rodičov do Paríža, kde sa zapísal na posledný rok gymnázia na Lycée Henricha IV. a následne zložil s výborným prospechom maturitnú skúšku (baccalauréat).[7][8] Pár však zostal sprvu tajne, neskôr otvorene spolu.[9] Od určitej doby učila Brigitte Auzièrová na inom jezuitskom gymnáziu, Lycée Saint-Louis-de-Gonzague v Paríži (lýceum je známe ako Franklin), a starala sa o finančné zabezpečenie svoje i Emmanuela Macrona.[10]

Brigitte Macronová má tri deti zo svojho predchádzajúceho manželstva, Sébastien (* 1975), Laurence (* 1977), (dcéra) Tiphaine (* 1984), a sedem vnúčat. Keď sa jej manžel André-Louis Auzière dozvedel „krutú pravdu“ o vzťahu svojej ženy k jej študentovi, okamžite opustil spoločnú domácnosť,[11] ale rozviedli sa až v roku 2006.[12][13]

Na svadbe Emmanuela a Brigitte 10. októbra 2007 v prímorskom letovisku Le Touquet-Paris-Plage boli prítomní Michel Rocard, bývalý francúzsky socialistický premiér a jeho manželka. Jedným zo svedkov bol veľkopodnikateľ (majiteľ nákupných stredísk) Henry Hermand (1924 – 2016), Rocardov prívrženec, ktorý bol už od roku 2002 Macronovým radcom. Hermand tiež Macronovi požičal 550 000 eur na kúpu bytu v Paríži, a to v čase, keď Macron pracoval na ministerstve financií.[14]

Medzi priateľov prezidentského páru patrí Delphine Arnaultová (* 1975), riaditeľka spoločnosti Louis Vuitton, a jej partner, miliardár Xavier Niel, majiteľ niekoľkých spoločností (o. i. 55 % akcií Monaco Telecom). Delphine Arnaultová je dcéra Bernarda Arnaulta, najbohatšieho občana Francúzska.[15]

Politické pôsobenia[upraviť | upraviť zdroj]

Politické funkcie a kandidatúra na prezidenta Francúzska[upraviť | upraviť zdroj]

Od augusta 2014 zastával funkciu francúzskeho ministra hospodárstva. Na túto funkciu po dvoch rokoch, v auguste 2016 rezignoval, aby sa mohol venovať svojej kampani v prezidentských voľbách v roku 2017.[16] V januári 2017, pred štartom ostrej časti kampane, bol označovaný za "čierneho koňa" volieb a v prieskumoch si držal tretie miesto za pravicovou političkou Marine Le Penovou a konzervatívnym Françoisom Fillonom.[17]

V prvom kole prezidentských volieb 23. apríla 2017 však získal 24,01 % hlasov,[18] najviac zo všetkých kandidátov, a postúpil do druhého kola.[19]

Názory a zámery[upraviť | upraviť zdroj]

Macron vstúpil do kampane k prezidentským voľbám 2017 ako kandidát nezávislý na akejkoľvek politickej strane, vedie však nové politické hnutie En Marche!, ktoré sa riadi heslom En marche, la France! ( "Francúzsko, na pochod!"). Jeho politické postoje sú stredové a sociálno liberálne.[20]

Macron podporil politiku "otvorených dverí" pre imigrantov a utečencov, ktorú v Nemecku vykonávala hlavne v druhej polovici roka 2015 a ešte v roku 2016 kancelárka Angela Merkelová.[21] Podľa Macrona by Francúzsko mohlo prijať viac migrantov ako doteraz a malo by aktívne podporovať ich príchod do Európy, pretože imigrácia má podľa neho pozitívny dopad na ekonomiku.[22]

Vo februári 2017 označil Macron francúzsku koloniálnu minulosť v Alžírsku za „zločin proti ľudskosti“. Francúzsko by sa podľa neho malo ospravedlniť za "barbarské správanie" počas alžírskej vojny za nezávislosť v rokoch 1954 – 1962. Tento postoj mu priniesol stratu priazne mnohých voličov, najmä na juhu Francúzska.[23]

Macron vyhlásil, že ak zvíťazí v prezidentských voľbách, tak sa zasadí o to, aby EÚ prijala sankcie voči Poľsku.[24]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Voľby vo Francúzsku: Macron sa poďakoval voličom, chce byť prezidentom pre všetkých [online]. www.sme.sk, 24.4.2022, [cit. 2022-04-30]. Dostupné online.
  2. ↑ Scholz: Víťazstvo Macrona je znakom sily Európy [online]. www.tasr.sk, 24.4.2022, [cit. 2022-04-26]. Dostupné online.
  3. ↑ a b MÁNERT, Oldřich. Fenomén Macron. Francouze uhranul reformátor, který sbalil profesorku [online]. iDNES.cz, 2016-8-17. Dostupné online.
  4. ↑ Macrona okouzlila vdaná učitelka s třemi dětmi. Bez manželky by asi nekandidoval [online]. lidovky.cz, 2017-4-25. Dostupné online.
  5. ↑ DRUCKERMAN, Pamela. Sex and the French Elections [online]. The New York Times, 2017-2-2. Dostupné online. (anglicky)
  6. ↑ Brigitte Macron: comment a réagi son père en apprenant sa liaison avec Emmanuel Macron [online]. Voici, 2017-5-7. Dostupné online. (francúzsky)
  7. ↑ LENOIR, Christian. Emmanuel Macrona "exil" à Paris par ses parents ... à cause de Brigitte Trogneux [online]. Closer, 2015-11-12. Dostupné online. (francúzsky)
  8. ↑ Emmanuel Macron: Der Heiter Populist [online]. Die Zeit, 2017-2-6. Dostupné online. (nemecky)
  9. ↑ Persia, Sofia Lotto. Emmanuel Macron: From teacher 's pet to teacher' s husband to President of France [online]. International Business Times UK, [cit. 2017-04-12]. Dostupné online. (anglicky)
  10. ↑ WIEGEL, Michaela: Seine Lehrerin, Frankfurter Allgemeine Zeitung, 9. máj 2017, s. 9.
  11. ↑ Bonis, Mathieu. Brigitte Macron - Qui est André-Louis Auzière son premier mari? [online]. Gala, 2017-5-7. Dostupné online. (francúzsky)
  12. ↑ GERBER, Louis. Emmanuel Macron the new French minister of the economy [online]. Cosmopolis, 2017-4-12. Dostupné online. (anglicky)
  13. ↑ Le père de ses enfants. Qui est André-Louis Auzière, l'ex-mari de Brigitte Macron ? [online]. Voici, 2017-5-1. Dostupné online. (francúzsky)
  14. ↑ Raulin, Nathalie. Décès de Henry Hermand, le bienfaiteur de Macron [online]. Libération, 2016-11-7. Dostupné online. (francúzsky)
  15. ↑ Wiegel, Michaela: Seine Lehrerin, Frankfurter Allgemeine Zeitung, 9. máj 2017, s. 9.
  16. ↑ Francouzský ministr hospodářství Macron rezignoval. Chce se stát prezidentem [online]. iHNed.cz. Dostupné online.
  17. ↑ HORKÝ, Petr. Francouzský volební boj oživil černý kůň, mladík Emmanuel Macron [online]. Respekt.cz, 2017-01-19, [cit. 2017-01-19]. Dostupné online.
  18. ↑ Election présidentielle 2017 - France Entière, résultats au 1er tour [online]. Ministère de l'Intérieur, [cit. 2017-04-24]. Dostupné online. (francúzsky)
  19. ↑ Spočítáno. O křeslo francouzského prezidenta se utkají Macron a Le Penová [online]. iDNES.cz, 2017-4-24. Dostupné online.
  20. ↑ ENDEWELD, Marc. La Demonstration de force du social-Liberal Emmanuel Macron [online]. marianne.net, 2016-12-10. Dostupné online. (francúzsky)
  21. ↑ Accueil des réfugiés : «Un devoir» pour Macron - Le Parisien [online]. Leparisien.fr, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online.
  22. ↑ Lefigaro.fr, [cit. 2017-02-01]. Dostupné online. (francúzsky)
  23. ↑ Globe24.cz., 2017-02-17. Dostupné online.
  24. ↑ Týden, 2017-4-28. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Emmanuel Macron na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Emmanuel_Macron&oldid=7813865“