England expects that every man will do his duty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
William Turner: Bitka pri Trafalgare, zobrazujúca aj tri posledné znaky slávneho signálu na HMS Victory; aj keď je signál vyobrazený na hlavnom sťažni, v skutočnosti bol vyvesený na zadnom a ešte pred zahájením samotnej bitky nahradený signálom engage the enemy more closely

„England expects that every man will do his duty“ (slovensky „Anglicko očakáva, že každý muž splní svoju povinnosť“) bol námorný vlajkový signál vyslaný z vlajkovej lode viceadmirála Horatia Nelsona HMS Victory ako zahájenie bitky pri Trafalgare proti námorníctvu napoleonského Francúzska 21. októbra 1805. Bitka pri Trafalgare bola osudová pre Napoleonovo Francúzske cisárstvo ako námornú veľmoc. Spojené kráľovstvo získalo prevahu na mori a zmarilo tak všetky nádeje na francúzske vylodenie na britských ostrovoch.

Aj keď ohľadne presného znenia signálu sa po bitke viedla rada sporov, význam víťazstva pri Trafalgare a smrť viceadmirála Nelsona v bitke spôsobili, že sa toto príslovie medzi Britmi rozšírilo a býva od tej doby často užívané a parafrázované až do dnešných dní.

Pozadie udalosti[upraviť | upraviť zdroj]

Lemuel Francis Abbott: Horatio Nelson
Bližšie informácie v článkoch: Napoleonské vojny a Bitka pri Trafalgare

V roku 1805 bola napoleonské Francúzsko dominantnou silou na európskom kontinente, naproti tomu britské námorníctvo ovládalo more.[1] Keď tretia koalícia 18. mája 1803 porušila krátko trvajúci amienský mier a vyhlásila Francúzsku vojnu, Napoleon sa rozhodol napadnúť britské ostrovy. Aby mohol takýto plán uskutočniť, potreboval zlomiť odpor britského kráľovského loďstva kontrolujúceho kanál La Manche. Jeho plán spočíval v zhromaždení vojnového loďstva v ústí prielivu, prelomenie britskej blokády medzi Európou a Amerikou a dovoliť tak Napoleonovým silám spojiť sa s holandskými a španielskymi loďami odrezaných v amerických kolóniách.[2]

Dňa 17. januára 1805 z Toulonu vykĺzla cez blokádu francúzsko-španielska eskadra vedená francúzskym viceadmirálom Pierrom-Charlesom Villeneuvom, aby odlákala britské sily k Antilám. Viceadmirál Horatio Nelson ich začal prenasledovať.[2] Villeneuve sa v Karibiku bitke s Angličanmi vyhol a od Martiniku sa obrátil späť do Európy.[2] Pri spiatočnej ceste bol však zastihnutý britskými loďami a spojené francúzsko-španielske loďstvo tak bolo nútenú ustúpiť a hľadať útočisko v španielskom prístave Cádiz. Napoleon nakoniec inváziu do Anglicka zrušil a loďstvu nariadil stiahnuť sa do Stredozemného mora. Ku Cádizu však medzitým z Karibiku dorazilo Nelsonovo loďstvo. Dňa 20. októbra viceadmirál Villeneuve vydal rozkaz vyplávať z Cádizu a druhý deň sa pri myse Trafalgar stretol s Nelsonovými silami.[3]

Signál pri Trafalgare[upraviť | upraviť zdroj]

Hneď ako sa britské lode priblížili k spojenému nepriateľskému loďstvu, viceadmirál Nelson signalizoval zo svojej lode nevyhnutné inštrukcie ostatným lodiam britského loďstva. Ale, vedomý si nastávajúcich neľahkých udalostí, považoval za nevyhnutné urobiť niečo zvláštneho. Nariadil preto svojmu signálnemu dôstojníkovi, poručíkovi Johnovi Pascovi, aby čo najrýchlejšie signalizoval ostatným správu: England confides that every man will do his dutyAnglicko spolieha, že každý muž splní svoju povinnosť. Poručík Pasco viceadmirálovi navrhol zameniť výraz confides za expects, pretože signál expect sa už nachádzal v knihe námorných kódov, zatiaľ čo slovo confides by sa muselo signalizovať písmeno po písmene. Nelson so zmenou súhlasil, pretože výraz expect nevyjadroval takúto mieru osobnej zodpovednosti, ako by si býval prial:[4]

Portrét signálneho dôstojníka z HMS Victory Johna Pasca, 1805
Jeho Lordstvo ku mne pristúpilo na chrbte a po jeho príkaze boli vyslané nejaké signály a okolo štvrť na dvanásť povedalo: ‚Pane Pasco, prajem si loďstvu povedať: ANGLICKO SPOLIEHA, ŽE KAŽDÝ MUŽ SPLNÍ SVOJU POVINNOSŤ a dodalo: ‚Musíte si poponáhľať, pretože mám ešte jednu správu pre bezprostrednú akciu.‘ Odvetil som: ‚Pokiaľ mi Vaše Lordstvo dovolí zameniť spolieha za očakáva, bude signál vyslaný rýchlejšie, pretože slovo očakáva už slovník obsahuje, ale slovo spolieha by sa muselo hláskovať.‘ Jeho Lordstvo náhlivo odpovedalo: ‚To postačí, Pasco, okamžite to urobte.‘
– John Pasco[5]

Termín Anglicko (England) sa v tej dobe obecne používal k označeniu celého Spojeného kráľovstva, aj keď sa britské loďstvo skladalo aj z kontingentov z Írska, Škótska a Walesu, rovnako ako zo samotného Anglicka. Okolo trištvrte na dvanásť tak bol z admirálskej lode Victory odoslaný najslávnejší námorný signál v britských dejinách.[6] Presný čas odoslania signálu nie je známy, je možné, že bol odoslaný už v pol jedenástej, pretože trvalo nejaký čas, než správa prebehla celým loďstvom. Záznamy boli spísané až po bitke, ale Pasco uvádza čas „štvrť na dvanásť“ a záznamy z iných blízkych lodí udávajú signál blízko Pascovmu údaju.[5]

Signál bol prenášaný pomocou numerického vlajkového kódu známeho ako Telegraphic Signals of Marine Vocabulary vytvorenom v roku 1800 kontradmirálom sirom Homeom Pophamom, založenom na skoršom signálnom kóde admirála lorda Howea.[7] Howeov kód sa zakladal na číslach od 1 do 9 na celkom desiatich signálnych vlajkách. Tieto vlajky v rôznych kombináciách predstavovali číselné kódy, ktoré boli zapísané v zozname šifier. Kniha šifier bola súčasťou výbavy každej lode Britského kráľovského námorníctva a každá bola opatrená oloveným závažím, aby mohla byť v prípade zajatia lode hodená cez palubu. Predpokladá sa, že číselný kód musel byť jeden po druhom vyťahovaný na sťažeň spolu s „telegrafickou vlajkou“, ktorá signalizovala, že ide o kódy Pophamovej šifry.[8]

Nelsonov signál zapísaný v kóde Telegraphic Signals of Marine Vocabulary

Slovo „duty“ sa rovnako nenachádzalo v kódovacej knihe, ale nebolo nahradené ako „confides“ (dve najbližšie slova, ktoré šifra poznala – „best“ (najlepší) a „utmost“ (krajný) – nebola považovaná za vhodnú náhradu),[9] tak muselo byť každé písmeno signalizované zvlášť, čo znamenalo, že celá správa zabrala dvanásť „výťahov“.[9] Slovo „duty“ bolo signalizované pomocou čísel od 1 do 25, ktoré predstavovali písmena od „A“ do „Z“, ale bez „J“. Navyše vtedajšej abecede písmeno „V“ predchádzalo „U“. Skupina štyroch až šiestich mužov vedených poručíkom Pascom pripravila vyvesenie signálnych vlajok na palube Nelsonovej vlajkovej lode HMS Victory a predpokladá sa, že vyslanie celého signálu mohlo trvať asi štyri minúty.[9] Správa mimo iného zrkadlila jeden z nedostatkov Pophamovho kódu – dokonca dvojpísmenné anglické slovo „do“ si k svojmu zobrazeniu v šifre vyžiadalo tri signálne vlajky.[9] Bežne sa uvádza, že ak sa správa postupne šírila z jednej lode na druhú, posádky lodí prepukli v nadšenie.[10]

Takmer okamžite začal byť Nelsonov signál chybne predávaný. Mnoho lodí britského loďstva správu predalo ako „England expects every man to do his duty“ (vtedy vynechané „that“ a „will“ nahradené „to“). Takto pozmenená verzia sa tak rozšírila, že je v tomto tvaru uvedená dokonca aj na Nelsonovom stĺpe na Trafalgarskom námestí v Londýne či na jeho hrobe v katedrále svätého Pavla.[4] Napokon záznamy z Victory a výpovede poručíka Johna Pasca a kapitána fregaty HMS Euryalus Henryho Blackwooda, ktorí boli prítomní na príprave signálu, sa zhodujú na verziu „England expects that every man will do his duty“.[4]

Nelsonova konečná správa, pred tým než jednotlivé britské delá začali ostreľovať nepriateľa, pre loďstvo znela: engage the enemy more closely, a bola vyslaná v 12:15.[6][11] Táto správa bola signalizovaná pomocou telegrafickej vlajky a signálnych vlajok značiacich čísla 1 a 6. Nelson nariadil tento signál vytiahnuť na sťažne a nechať ho tam.[6] Signál zostal na sťažni, dokiaľ nebol nepriateľskou paľbou zostrelený.[9]

Po bitke[upraviť | upraviť zdroj]

Rekonštrukcia Nelsonovho signálu na lodi HMS Victory

V roku 1811 zložil tenorista John Braham pieseň „Nelsonova smrť“, kde rovnako boli zahrnuté slová signálu z bitky pri Trafalgare. Brahamova pieseň sa vzápätí stala veľmi populárna a hrala sa naprieč britským impériom po celom 19. storočí. Aby však slová zapadli viac do rytmu, bol signál pozmenený na „England expects that every man this day will do his duty“. Tento variant sa rovnako dodnes niekedy používa.[12]

V rokoch 1885 až 1908 sa verilo, že Nelsonov signál využil kódovaciu šifru z roku 1799, pretože v roku 1885 sa poukázalo na to, že šifra z roku 1799 sa v britskom námorníctve používala až do roku 1808. V roku 1908 však bolo zistené, že britská Admiralita v skutočnosti svoju šifru zmenila už v novembri v roku 1803 potom, čo sa šifru z roku 1799 podarilo ukoristiť Francúzom a nová šifrovacia kniha bola Nelsonovmu loďstvu darovaná v Cádizu v septembri 1805. Kvôli tejto mylnej predstave knihy vydanej v rokoch 1885 – 1908 signál zobrazujú so zlými signálnymi vlajkami.[9] Loď HMS Victory v súčasnosti slúži ako námorné múzeum v suchom doku v Portsmouthe a každý rok 21. októbra na Trafalgarský deň (Trafalgar Day) je slávny signál vyvesený na sťažňoch.[13] Signálne vlajky sú ale vyvesené všetky naraz, smerom od provy na chrbát miesto postupného vyťahovania na zadný sťažeň.

Podobné signály[upraviť | upraviť zdroj]

Admirál Heihačiró Tógó pred bitkou pri Cušime. Signálna vlajka vlajúca v pozadí predstavuje písmeno „z“, vtedy signál Osud cisárstva závisí na dnešnej bitke: nech každý muž splní svoju najvyššiu povinnosť

Nelsonov slávny signál bol v neskorších rokoch napodobňovaný mnohými svetovými námorníctvami. Už Napoleon Bonaparte nechal signál preložiť do francúzštiny a v podobe La France compte que chacun fera son devoir bol potom zobrazovaný na francúzskych lodiach.[12] V septembri v roku 1814, sa zahájením bitky na Champlainovom jazere, komandér (v anglickom origináli Master Commandant) Thomas MacDonough z námorníctva Spojených štátov vyslal signál Impressed seamen call on every man to do his duty. Pred bitkou pri Cušime v máji v roku 1905, japonský admirál Heihačiró Tógó (ktorý v rokoch 1871 – 1878 študoval v Anglicku) svojmu loďstvu signalizoval: Osud cisárstva závisí na dnešnej bitke: nech každý muž splní svoju najvyššiu povinnosť.[14]

Neskoršie ohlasy[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka trvalej sláve viceadmirála Nelsona sa fráza stala v Anglicku veľmi známou. Vo svojich dielach ju parafrázoval Charles Dickens či Lewis Carroll.[15] Britská premiérka Margaret Thatcherová ho použila počas jedného zo svojich prejavov k britskej vláde, kedy nakoniec vládu presvedčila, aby sa za ňu postavila počas sporu o daň z hlavy.[16] Ďalej bol citát použitý Jamesom Joyceom v jeho románe Ulysses. V Spojených štátoch Gordon England, bývalý minister námorníctva, nosil kravatu so signálnymi vlajkami symbolizujúcimi tento slávny signál pri jednej zo svojich inšpekcií amerických lodí.[17] Fráza sa rovnako vyskytla aj vo filme Stevena Spielberga Čeľuste 2.

V súčasnej dobe je skrátená verzia „England expects...“ často používaná v britských médiach, hlavne v spojitosti s očakávaním víťazstva britských športových tímov.[18][19] Napríklad kniha Jamesa Corbetta o dejinách anglického národného futbalového tímu niesla názov England Expects.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Lesk a bída Napoleonova dvora [online]. [Cit. 2009-01-13]. Dostupné online.
  2. a b c Situace v Evropě před bitvou u Trafalgaru [online]. [Cit. 2009-01-13]. Dostupné online.
  3. KOVAŘÍK, Jiří. Loď, která zabila Nelsona [online]. 2008-9-1, [cit. 2009-01-13]. Dostupné online.
  4. a b c Nelson and His Navy – England or Nelson? [online]. Historical Maritime Society, [cit. 2006-09-12]. Dostupné online. (anglicky)
  5. a b October 21st [online]. [Cit. 2008-11-12]. Dostupné online. (anglicky)
  6. a b c Trafalgar signals [online]. Broadside, [cit. 2008-11-12]. Dostupné online. (anglicky)
  7. Popham's Signal flags [online]. Flags of the World, 2006-04-29, [cit. 2008-11-12]. Dostupné online. (anglicky)
  8. GORDON, W. J. Flags of the World. Past and Present: Their Story and Associations [online]. Londýn/New York : Frederick Warne and Co.. (anglicky)
  9. a b c d e f England Expects [online]. Flags of the World, 2005-12-31, [cit. 2008-11-12]. Dostupné online. (anglicky)
  10. Signal Flags [online]. National Maritime Museum, [cit. 2008-11-12]. Dostupné online. (anglicky)
  11. ANDIDORA, Ronald W. Iron Admirals: Naval Leadership in the Twentieth Century [online]. Westport : Greenwood Press. Dostupné online. ISBN 0-313-31266-4. (anglicky)
  12. a b An A to Z of Nelson:E - England Expects... Vice-Admiral Horatio, Lord Nelson [online]. SeaBritain 2005, [cit. 2008-11-12]. Dostupné online. (anglicky) – nutná autorizácia
  13. England Expects That Every Man Will Do His Duty [online]. National Maritime Museum, [cit. 2008-11-12]. Dostupné online. (anglicky)
  14. JOYCE, Colin. Japan proudly flies battleflag again [online]. Telegraph.co.uk, 2005-01-06, [cit. 2008-11-12]. Dostupné online.
  15. Lewis Carroll: The Hunting of the Snark [online]. [Cit. 2008-11-11]. Dostupné online. (anglicky)
  16. CRICK, M. Michael Heseltine: A Biography [online]. Londýn : Penguin Books. ISBN 0-241-13691-1.
  17. Remarks by Secretary of the Navy Gordon England, At Western Connecticut Council Navy League, Stamford Yacht Club, Stamford, Conn. [online]. 2002-02-18, [cit. 2008-11-12]. Dostupné online. (anglicky)
  18. England expects... [online]. BBC, 2005-09-07, [cit. 2008-11-12]. Dostupné online. (anglicky)
  19. BROADBENT, Rick. Great Expectations [online]. Times Online, 2005-11-12, [cit. 2008-11-12]. Dostupné online. (anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]