Entwicklung

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Séria Entwicklungs bola úplne nová séria tankov pre nemeckú armádu. Zahrňovala všetky druhy tankov, od ľahkých po superťažké. Mala nahradiť sériu používaných tankov (Panzerkamfwagen). Na rysovacích doskách vzniklo 6 typov.

E-5[upraviť | upraviť zdroj]

E-5 bol 10-tonový ľahký prieskumný tank.

E-10[upraviť | upraviť zdroj]

E-10 bol ľahký tank patriaci do hmotnostnej kategórie 10- 15 ton. Mal nahradiť Panzer 38(t) a dizajn bol na ňom založený. Panzer 38(t) bol československý tank, ktorý Nemci za 2. svetovej vojny používali. Taktiež sa plánovalo vyrobiť nový ľahký stíhač tankov, ktoré mali nahradiť Jagdpanzer 38(t) Hetzer.

E-25[upraviť | upraviť zdroj]

E-25 bol stredný tank hmotnostnej kategórie 25-50 ton, vychádzal z konštrukcie Panzerkampfwagen III a IV, ktoré mal nahradiť. Plánovalo sa tiež vytvoriť stíhač tankov s konštrukciou E-25, čosi ako bol Waffenträger proti Panzerkampfwagen IV.

E-50 Standardpanzer[upraviť | upraviť zdroj]

E-50 Standardpanzer bol štandardný stredný tank, ktorý mal nahradiť Panzerkampfwagen V Panther a Panzerkampfwagen VI Tiger, mal vážiť okolo 50 až 75 ton.

E-75 Standardpanzer[upraviť | upraviť zdroj]

Ťažký tank, ktorý mal nahradiť tanky Panzer VI/B Konigstiger, Jagdtigre a do istej miery aj Panzer VI Tiger. Dizajn bol veľmi podobný E-50, ale ťažší, mal vážiť medzi 75 a 100 tonami.

E-100[upraviť | upraviť zdroj]

E-100, „vrchol“ série Entwicklungs, 130- 140 tonový kolos, z celej série najmenej potrebný. Keď bola séria Entwicklungs predložená na posúdenie Adolfovi Hitlerovi, ten sa vo svojej posadnutosti megalomániou rozhodol dať zelenú iba superťažkémui E-100.

Vývoj začal počiatkom roku 1943 vo firme Adler, pod vedením konštruktéra dr. Jensche a už koncom roka začal stavba prototypu, ale pretože Waffenamt (zbrojný úrad) znižoval prioritu projektu, práce sa neuveriteľne spomalili. V roku 1945 bol jediný skoro kompletný prototyp ukoristený britskými vojskami, ktoré ho poslali do Británie na posudzovanie. Potom bol zošrotovaný.

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnú výzbroj tvoril kanón kalibru 150 mm KwK44 L/38 alebo 174 mm (najskôr by vznikali obe verzie), naľavo potom bol lafetovaný guľomet MG 42 kalibru 7,92 mm. Druhý guľomet bol umiestnený vpredu pri radistovi a musel byť dodatočne vysunovaný pri boji. Posádka mala mať k dispozícii vedľa svojich osobných zbraní, taktiež na svoju dobu skvelú útočnú pušku StG 44.