Korázny hranec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Eologlyptolit)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hranec z púšte Mojave s typickými vyhladenými plochami - facetami.

Korázny hranec alebo zriedkavo eologlyptolit, je úlomok horniny s ostrými hranami a rovnými plochami (facetami), ktorý vznikol obrusovaním vetrom nesenými pieskovými časticami[1]. Často vznikajúci v púštnych oblastiach.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Hranec so 4 hranami.

Predstavujú ich horninové úlomky s rozmermi od niekoľko cm do niekoľko dm, zriedkavo dosahujú rozmery aj niekoľko metrov. Majú jeden alebo viac vetrom vyhladených povrchov - tzv. facety. Tvar hrancov nadväzuje na pôvodnú formu, štruktúru a textúru horniny, ale tiež na pukliny a lamináciu.

Podľa tvaru sa rozlišujú hrance:

  • pyramídové
  • platňové
  • klinové
  • vrecovité
  • parabolické.

Podľa počtu zbrúsených plôch (faciet) sa rozlišujú:

  • dvojhrance
  • trojhrance
  • štvorhrance
  • atď.

Hrance môžu vznikať prakticky z akýchkoľvek spevnených hornín (napr. bazalt, granit, aplit, andezit, rohovec, mramor, dolomit a vápenec).

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Hranec z periglaciálneho prostredia.

Pre vznik hrancov sú potrebné nasledovné podmienky[2]:

  • silný, vietor jedného prevládajúceho smeru
  • prítomnosť sypkého materiálu (piesok, prach, sneh a podobne), ktoré sú k dispozícii pre transport v suspenzii alebo pri saltácii
  • prítomnosť obliakov, balvanov a obnažených podložných hornín, ktoré môžu byť obrusované prúdom vetra.

O miere pôsobenia abrázie prachom a pieskom, ako aj presných mechanizmoch, ktoré vedú k vzniku vyhladených povrchov z troch a viacerých strán sa vedú diskusie.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Korázne hrance vystupujú prevažne v kamenito-piesočnatých púštiach. Známe sú aj z periglaciálnych a pobrežných prostredí. Všeobecne všade tam, kde môže vietor zohrávať dôležitú úlohu pri transporte sedimentov. V oblasti Slovenska ich možno nájsť najčastejšie na povrchu pleistocénnych fluviálnych a soliflukčno-fluviálnych terasových a kužeľových akumuláciách. Predstavujú dôkaz chladného periglaciálneho podnebia.

Výskyt hrancov mimo Zeme potvrdili prieskumné sondy na Marse.

Lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Kvartérne hrance sa na Slovensku sa našli na kremencových štrkoch a balvanoch z kremitých pieskovcov na náplavových kužeľoch na úpätí Malých Karpát pri Pezinku, Modre a Jablonovom a na štrkoch z dunajských terás v priestore Lamačskej brány. Vetrom ohladené plochy sú v Malých Karpatoch evidentné na páse triasových kremencov od Troch jazdcov (667,0 m n. m.) po Kuklu (564,0 m n. m.) a na Devínskej Kobyle (514,1 m n. m.). Tiež sú známe z predhoria Tribča, kde boli objavené na kremencovom štrku pri obci Zlatno. Vyskytujú sa aj na viacerých lokalitách na východnom Slovensku.

Staršie hrance sú známe napríklad zo spodnotriasových kremencov lúžňanského súvrstvia, kde predstavujú prejavy arídneho púštneho prostredia, ktoré v tej dobe panovalo v Centrálnokarpatskej oblasti.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Paffengolc, K. N., Borobikov, L. I., Žamojda, A. I., Krasnov, I. I., Krasnyj, L. I., Marčenko, V. I., Osyko, T. I., Rundkvist, D. V. a Šatalov, E. T. (Editori), 1973, Geologičeskij slovar. Tom 1 A-M, Nedra, Moskva s. 98-99
  2. Goudie, A.S. (editor), Encyclopedia of Geomorfology. Routledge Ltd., London, s. 1091

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]