Epické divadlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Epické divadlo, nazývané aj divadlo ocudzenia alebo politické divadlo je divadelným hnutím, ktoré sa začalo presadzovať v prvej polovici 20. stortočia. Spája sa najmä s menom nemeckého dramatika, režiséra a divadelného teoretika Bertolta Brechta. I keď väčšina z princípov epického divadla existovala roky, či dokonca storočia, bol to práve Brecht, ktorý ich zjednotil, rozvinul a spopularizoval epické divadlo.

  • dáva prednosť príbehu, ktorý je na javisku často prerušovaný výkladom, komentovaním rozprávača alebo jednotlivých postáv
  • dej sa komentuje medzi titulkami a songami (spomaľujú priebeh deja)
  • scéna sa často mení, prestavuje sa pred očami diváka