Epilepsia
| Wikipédia nie je lekárske konzílium. Informácia, ktorú podáva tento článok, nemôže nahradiť návštevu lekára.
|
| Epilepsia | |
Mozog pacienta s vrodenou poruchou vývoja mozgu, ktorá sa prejavuje okrem iného i epilepsiou |
|
| Klasifikácia | |
|---|---|
| MKCH-10 | G40: Epilepsia – Zrádnik (odkaz) |
| Klinický obraz | |
| Postihnutý systém | Mozog |
|
|
|
Epilepsia alebo zrádnik (nárečovo zradkyňa, psotník, božec, padúca choroba, padúca nemoc, mrcha choroba, zlá/nedobrá/planá choroba, mrcha nemoc, zlá/ťažká nemoc, beťah, vražobník, vred, nedobrá, trochu nevhodne padúcnica[1]) je neurologické ochorenie charakterizované opakovanými záchvatmi, ktoré sú vyvolané abnormálnym signálovým „výbojom“ v mozgovej kôre. Príčin je veľké množstvo: nádory, úraz mozgu s jeho poškodením a následnou jazvou, rôzne metabolické a vývojové poruchy a podobne. Rovnako záchvaty môžu mať rôznu formu: od typických „veľkých“ záchvatov – tzv. „grand mal“ s bezvedomím, kŕčmi, pomočením a pohryznutím jazyka až po veľmi nenápadné formy, ktoré sa prejavujú len krátkou stratou vnímania okolia.
Liečba je v prvom rade medikamentózna, v ťažkých prípadoch sa pristupuje k chirurgii alebo implantácii elektrostimulátorov, ktoré „rušia“ patologický výboj.
Obsah |
Klasifikácia [upraviť]
- G40: Epilepsia – zrádnik
- G40.0: Idiopatická epilepsia a epileptické syndrómy spojené s lokalizáciou (fokálna) (parciálna) s jednoduchými parciálnymi kŕčmi:
- Benígna epilepsia detského veku s centrotemporálnymi EEG hrotmi
- Epilepsia detského veku s okcipitálnymi EEG záchvatmi
- G40.1: Symptomatická epilepsia a epileptické syndrómy spojené s lokalizáciou (fokálna) (parciálna) s jednoduchými parciálnymi kŕčmi:
- Záchvatové zmeny vedomia
- Jednoduché parciálne kŕče, ktoré sa vyvíjajú do sekundárne generalizovaných kŕčov
- G40.2: Symptomatická epilepsia a epileptické syndrómy spojené s lokalizáciou (fokálna) (parciálna) s komplexnými parciálnymi kŕčmi:
- Záchvaty so zmenou vedomia, často s automatizmami
- Komplexné parciálne kŕče, ktoré sa vyvíjajú do sekundárne generalizovaných kŕčov
- G40.3: Generalizovaná idiopatická epilepsia a epileptické syndrómy:
- Benígna:
- myoklonická epilepsia v dojčenskom veku
- novorodenecké kŕče (familiárne)
- Detská epilepsia s absenciou (pyknolepsia)
- Epilepsia s kŕčmi (grand mal) pri prebúdzaní
- Juvenilná:
- epilepsia s absenciou
- myoklonická epilepsia (impulzívny petit mal)
- Nešpecifické epileptické záchvaty:
- atonické
- klonické
- myoklonické
- tonické
- tonicko-klonické
- Benígna:
- G40.4: Iná generalizovaná epilepsia a epileptické syndrómy:
- Epilepsia s:
- chýbaním myoklonu
- s myoklonicko-astatickými záchvatmi
- Infantilné spazmy
- Lennoxov-Gastautov syndróm
- Salaamove záchvaty
- Symptomatická skorá myoklonická encefalopatia
- Westov syndróm
- Epilepsia s:
- G40.5: Špeciálne epileptické syndrómy:
- Epilepsia partialis continua (Koževnikovova)
- Epileptické záchvaty súvisiace s:
- alkoholom
- liečivami
- hormonálnymi zmenami
- ukrátením o spánok
- stresom
- G40.6: Nešpecifikované záchvaty grand mal (so záchvatmi petit mal alebo bez nich)
- G40.7: Nešpecifikovaný petit mal bez záchvatov grand mal
- G40.8: Iná epilepsia:
- Epilepsia a epileptické syndrómy bez určenia či sú fokálne alebo generalizované
- G40.9: Nešpecifikovaná epilepsia:
- Epileptické:
- kŕče NS
- záchvaty NS
- Epileptické:
- G40.0: Idiopatická epilepsia a epileptické syndrómy spojené s lokalizáciou (fokálna) (parciálna) s jednoduchými parciálnymi kŕčmi:
Grand mal [upraviť]
Záchvat začína náhle pádom na zem s bezvedomím a napnutím kostrového svalstva. Pri páde často dochádza k úrazu hlavy. Dýchanie je nepravidelné, chrčivé, dochádza ku krátkym pauzám bez dýchania, oči otvorené, nereagujú na svetelné podnety (tento príznak rozlišuje epileptický záchvat od hysterického). Zvýšené vylučovanie slín, bývajú spenené a často sú skrvavené v dôsledku pohryzeného jazyka, niekedy sa pacient počas záchvatu pomočí. Po záchvate býva pacient dezorientovaný, unavený, chce sa mu spať, na záchvat sa nepamätá (postparoxizmálna obnubilácia).
Petit mal [upraviť]
Náhla, krátka porucha vedomia, bez kŕčov a pádu. Pacient sa zrazu zarazí, zahľadí do prázdna alebo sa zastaví v reči. Po návrate vedomia pokračuje v predchádzajúcej činnosti a záchvat si nepamätá.
Diagnostika [upraviť]
Epilepsiu možno diagnostikovať pomocou EEG, postdeprivačného EEG, CT vyšetrením, NMR, angiografiou a fotostimuláciou.
Liečba [upraviť]
- úprava životosprávy
- lieky
- chirurgický zákrok
Životospráva [upraviť]
Epileptik by nemal pracovať pri vysokej teplote, na prudkom slnku, v nočných zmenách a nemal by vykonávať fyzicky namáhavú prácu. Pacient by mal spať v noci, ráno nedospávať a nemal by spať poobede. Mal by dodržiavať pravidelný denný režim.
Strava by mala byť ľahká, málo slaná a málo korenená, žiadny alkohol. I použitie kolínskej môže vyprovokovať záchvat, pacientovi nesmú byť predpísané lieky obsahujúce alkohol.
Referencie [upraviť]
- ↑ HABOVŠTIAK, Anton. Nedobrá choroba, padúcnica, či zrádnik?. Kultúra slova, 1971, roč. 5, čís. 4, s. 113–115. Dostupné online.
Externé odkazy [upraviť]
Iné projekty [upraviť]