Erik Erikson

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Erik Homburger Erikson
Erik Erikson
Narodenie15. jún 1902
Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
Úmrtie12. máj 1994 (91 rokov)
Harwich, Massachusetts, USA
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Erik Erikson

Erik Homburger Erikson (* 15. jún 1902, Frankfurt nad Mohanom, Nemecko[1] – † 12. máj 1994, Harwich, Massachusetts, USA[1]) bol nemecko-americký vývinový psychológ a psychoanalytik rakúskeho pôvodu známy svojou teóriou psychosociálneho vývoja človeka a svojím pojmom „kríza identity“. Bol 12. najcitovanejším psychológom v 20. storočí.[2]

Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Einsicht und Verantwortung; Frankfurt a. M. (1964) 1971
  • Identität und Lebenszyklus. Drei Aufsätze; Frankfurt a. M. 1966; 2. Aufl. 1973
  • Der junge Mann Luther. Eine psychoanalytische und historische Studie. 1975.
  • Gandhis Wahrheit. Über die Ursprünge der militanten Gewaltlosigkeit. 1978.
  • Jugend und Krise; Stuttgart 1980
  • Der vollständige Lebenszyklus; Frankfurt a. M. 1988; 2. Aufl. 1992
  • Childhood and Society; New York 1950; deutsch Kindheit und Gesellschaft; Zürich 1957

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b "Erik Erikson, 91, Psychoanalyst Who Reshaped Views of Human Growth, Dies", New York Times, March 13, 1994.
  2. Haggbloom, S.J.; et al. (2002). "The 100 Most Eminent Psychologists of the 20th Century". Review of General Psychology 6 (2): 139–152

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Erik Erikson na českej Wikipédii.