Erlangen
Z Wikipédie
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
| Erb | Mapa |
|---|---|
 |
 |
| [[Obrázok:{{{Foto}}}|290px]] | |
| Základné údaje | |
| Spolková krajina: | Bavorsko |
| Vládny obvod: | Stredné Fransko |
| Okres: | štatutárne mesto („Kreisfreie Stadt“) |
| Poloha: | 49° 36' s. š. 11° 01' v. d. |
| Nadmorská výška: | 280 m n. m. |
| Rozloha: | 76,90 km² |
| Počet obyvateľov: | 103.869 (30. jún 2006) |
| Hustota obyvateľstva: | 1.345 obyvateľ(ov)/km2 |
| Nacionále | |
| UN/LOCODE: | {{{UN_LOCODE}}} |
| NUTS región: | {{{NUTS_REGION}}} |
| EČV: | ER |
| PSČ: | 91001 - 91058 |
| Telefónna predvoľba: | 09131 |
| Oficiálne adresy | |
| Web: | www.erlangen.de |
| Politika | |
| Starosta/Primátor: | Siegfried Balleis (CSU) |
Erlangen je štatutárne mesto v bavorskom vládnom obvode Stredné Fransko. V meste sídli okres(Landkreis) Erlangen-Höchstadt a svojím momentálnym počtom obyvateľov 103 000 je najmenším veľkomestom z celkového počtu 8 veľkomiest v Bavorsku.
Erlangen tvorí spolu s mestami Norimberg a Fürth mestský spolok patriaci k 23 centrám (po nemecky Oberzentrum) Bavorska. Spolu s okolím tvoria metropolitný región (po nemecky Metropolregion) Norimberg, jeden z 11 metropolitných regiónov v Nemecku.
Erlangen sa stal veľkomestom v roku 1974, keď počet obyvateľov prekročil hranicu 100 000. Mesto je veľmi známe vďaka Univerzite Friedrich-Alexander Erlangen-Nürnberg a koncernu Siemens AG, najmä Siemens Medical Solutions, ktorý sa zaoberá vývojom a výrobou CT a MRT zariadení. Lekárske kliniky tohto mesta sú taktiež veľmi známe a svojou kvalitou a vybavením sa chcú stať "hlavným spolkovým mestom medicíny".
Spolupráca Univerzity Friedrich-Alexander Erlangen-Nürnberg a Fraunhofer IIS Erlangen preslávila toto mesto vývojom a vytvorením MP3.
Obsah |
[upraviť] Geografia
Erlangen leží na kraji Stredofranskej panvy. Rozprestiera sa súbežne s riekou Regnitz a kanálom Mohan-Dunaj. Severne od centra sa rieka Schwabach z východu vlieva do rieky Regnitz.
[upraviť] Susedné obce
Nasledujúce obce susedia s mestom Erlangen. Uvedené sú v smere hodinových ručičiek začínajúc od severu: Möhrendorf, Bubenreuth, Marloffstein, Spardorf, Buckenhof(všetky patriace pod okres Erlangen-Höchstadt), Norimberg, Fürth, Obermichelbach(okres Fürth), mesto Herzogenaurach a obec Heßdorf (okres Erlangen-Höchstadt).
[upraviť] Časti mesta
Erlangen sa delí na 20 častí, pričom niektoré časti sú bývalé samostatné obce, ktorých názvy sa zachovali ako mená týchto štvrtí. V roku 1967 a 1972 sa v rámci reformy obcí pričlelini k mestu Erlangen obce Dechsendorf, Elterdorf, Frauenaurach(s Neuses), Hüttendorf, Kosbach (s Häusling a Steudach), Kriegenbrunn a Tennenlohe, čím vzniklo obecné zastupiteľstvo s pomerným systémom podľa množstva obyvateľstva (od päť do sedem zástupcov).
20 štvrtí mesta Erlangen:
|
|
|
|
Katastrálne sú však relevantné len nasledovné katastrálne územia:
|
|
[upraviť] Podnebie
Erlangen sa nachádza v hraničnej zóne medzi prímorským a kontinentálnym podnebím. Kontinentálne podnebie charakterizuje relatívne nízke množstvo zrážok (ročne 650 mm) a prímorské podnebie relatívne vysoká ročná priemerná teplotu 8,5 °C. Centrum mesta je od severu pred studeným polárnym vzduchom chránené kopcom Burgberg. Rieka Regnitz sa stará o časté hmly.
[upraviť] Dejiny
Prvá zmienka o meste Erlangen ako "villa erlangon" pochádza z roku 1002. V roku 1361 bola dedina predaná Cisárovi Karlovi IV. V blízkosti tejto dediny bolo o tri roky neskôr založené mesto, ktoré dostalo v roku 1374 vlastnú mincovú raziareň. V roku 1398 boli potvrdené mestské privilégiá. V roku 1402 sa mesto dostalo pod správu kniežatstva Kulmbach resp. po roku 1604 kniežatstva Bayreuth rodu Hohenzollern, kde ostalo do roku 1806. Po takmer styroch rokoch francúzskej okupácie sa dostalo nakoniec mesto v roku 1810 spolu s kniežatstvo Bayreuth pod Bavorské kráľovstvo.
Počas príslušnosti kniežatstvu Bayreuth prišli v roku 1686 prvý Francúzski utečenci do Erlangenu. V roku 1706 bolo Altstadt takmer úplne zničené počas požiaru, ale vzápätí opäť nanovo postavené. V roku 1812 bolo zjednotene Altstadt a Neustadt do jedného mesta.
V roku 1724 založil gróf Friedrich z Bayreuth v rezidenčnom mesto Bayreuth univerzitu, ktorá bola už v roku 1743 preložená do mesta Erlangen. Neskôr získala meno Friedrich-Alexander-Universität.
Už v roku 1818 počas bavorskej reformy obcí získalo mesto vlastnú správu. V roku 1844 bolo mesto prvýkrát pripojené k železnici vďaka prvéj časti tzv. Ludwig-Süd-Nord-Bahn medzi Norimbergom a Bambergom. Pri tom vznikol na severe Erlangenu prvý bavorský železničný tunel - Burgbergtunnel.
Druhú svetovú vojnu prežilo mesto Erlangen takmer bez ujmy. Po príchode americkej armády 16. apríla 1945 sa vzdal regionálny komandant nemeckých vojsk, Werner Lorleberg, bez boja a vyhol sa tým bezvýznamnému boju v regióne mesta. Lorleberg, pokladaný za stúpenca nacionálno-socialistického režimu, prišiel v ten istý deň o život pri Thaler Mühle. Či bol zastrelený nemeckými vojakmi, keď chcel poslať zdecimovanú bojovú skupinu splniť úlohu, alebo či spáchal samovraždu po tom čo odovzdal správu o kapitulácii, zostáva neobjasnené. V Erlangene pripomína na neho po ňom pomenované námestie Lorlebergplatz.
Po vidaní mesta ťažko poškodili americké tanky poslednú zachovanú mestskú bránu (v roku 1717 postavená "Nürnberger Tor"(Norimberská brána)), ktorá bola krátko na to odstrelená. To sa stalo auch vďaka továrňam sídliacim na Hauptstraße, ktoré, tak ako aj americké vojsko, videli v barokovej bráne s relativne úzkym prejazdom dopravnú prekážku. Ostatné mestské brány boli strhnuté už v 19. storočí.
Ako zaujímavosť bola od 17. novembra 1886 do 17. februára 1963 v prevádzke tzv. Sekundärbahn Erlangen-Gräfenberg (sekundárna železnica Erlangen-Gräfenberg), ktorá mala netypicky vedené koľajnice - buď priamo na alebo vedľa ciest.
Počas okresnej a obecnej reformy v roku 1972 bol spojený okres(Landkreis) Erlangen s okresom Höchstadt an der Aisch. Mesto Erlangen sa tým stalo sídlom nového okresu a ostalo štatutárnym mestom(kreisfreie Stadt). Včlenením okolitých obcí sa mesto rázne zväčsilo, čím sa prekonala hranica 100.000 obyvateľov a Erlangen sa stal veľkomestom.
[upraviť] Začlenené obce
Kedysi samostatné obce, ktoré boli začlenené do mesta Erlangen:
|
|
[upraviť] Vývoj obyvateľstva
V stredoveku a na začiatku novoveku žilo v Erlangene len niekoľko stovák ľudí. Kvôli početným vojnám, epidémiám a hladomorom stúpal počet obyvateľov len veľmi pomaly. V dôsledku tridsať ročnej vojny spustlo toto miesto v roku 1634 takmer úplne. Až v roku 1655 žil s 500 obyvateľmi opäť rovnaký počet ľudí ako pred vojnou. Do roku 1760 stúplo obyvateľstvo na viac ako 8.000. V roku 1770 a 1772 zdecimovali hladomory obyvateľstvo až na 7.724 ľudí v roku 1774. Po náraste počtu obyvateľov do roku 1800 na 10.000 ľudí šlo číslo obyvateľov opäť späť na 8.592 v roku 1812 najmä kvôli Napoleónskym vojnám.
Počas 19. storočia sa obyvateľstvo zdvojnásobilo na 17.559 v roku 1890. Vďaka začleneniu viacerých obcí stúpol počet obyvateľov na 30.000 v roku 1925 a sa zdvojnásobil do roku 1956 na 60.000. Vďaka reforme v roku 1972 prekročilo obyvateľstvo hranicu 100.000 v roku 1974, čím sa Erlangen stal veľkomestom.
Nasledovný prehľad ukazuje ako sa obyvateľstvo vyvíjalo. Do roku 1820 sa jedná len o odhady.
|
|
|
[upraviť] Vierovyznania
[upraviť] Luteráni a reformovaní
Obyvateľstvo v meste Erlangen patrilo zo začiatku pod würzburské biskupstvo, od roku 1017 bolo začlenené pod Bamberské biskupstvo. V roku 1528 bol starostom a zastupiteľstvom povolaný prvý luteránsky farár, čím bola zavedená reformácia cirkvi a Erlangen sa stal protestantským mestom. V roku 1686 po založení Neustadtu pre francúzskych utečencov existovali už len reformované spoločenstvá. Od tohto roku existuje Francúzska reformovaná cirkevná spoločnosť a po usadení sa reformovaných utečencov z nemecky hovoriacej časti Švajčiarska a z Fálcka(nemecky Pfalz) v roku 1693 bola založená aj Nemecká reformovaná spoločnosť.
Od roku 1802 boli protestantské spolky v Erlangene podriadené kráľovsko-pruskému konzistóriu v Ansbachu a po prechode mesta pod štát Bavorsko sa stali časťou bavorskej protestantskej cirkvi. Erlangen sa týmto stal aj sídlom dekanátu.
V roku 1853 získali bavorské reformované cirkvi vlastnú synodu a v roku 1919 sa formálne oddelili od bavorskej protestantskej cirvi. Odvtedy existujú v Bavorsku dve protestantské krajinské cirkvi - "Evanjelicko-luteránska cirkev v Bavorsku" (po nemecky Evangelisch-Lutherische Kirche in Bayern) a "Reformovaná synoda v Bavorsku napravo od Rýna" (po nemecky Reformierte Synode in Bayern rechts des Rheins), ktorá sa od roku 1949 nazýva "Evanjelicko-reformovaná cirkev v Bavorsku" (po nemecky Evangelisch-Reformierte Kirche in Bayern). Po zlúčení nemeckej reformovanej cirkvi a bývalej francúzskej reformovanej cirkvi v roku 1920 existuje v meste Erlangen už iba jedná reformovaná cirkev, ale viaceré luteránske cirkvi. Luteránske cirkvi patria ešte dnes k dekanátu mesta Erlangen, ktorý bol pôvodne založený pre obe konfesie a sa stará od roku 1919 už iba o luteránske spoločenstvá.
Reformované spoločenstvo Erlangen sa medzičasom stalo časťou Evanjelicko-reformovanej cirkvy - Synoda Evanjelicko-reformovanej cirkvi v Bavorsku a severozápadnom Nemecku (po nemecky Evangelisch-reformierte Kirche - Synode evangelisch-reformierter Kirchen in Bayern und Nordwestdeutschland). Tu patrí pod synodálny zväz XI.
[upraviť] Rímski katolíci
Od osemnásteho storočia existujú v Erlangene opäť katolíci.(od roku 1711 zavedená sloboda svedomia a vierovyznania) Prvá katolícka omša bola odslúžená v roku 1784 v radnici mesta Atlstadt. Od roku 1786 je v meste Erlangen kurát a 1787 - 1790 bola zriadená prvá modlitebňa. Od roku 1813 vznikla prvá farnosť, ktorá patrila od roku 1826 pod dekanát Herzogenaurach. Ostatné farnosti, ktoré tu boli neskôr založené, patria pod biskupstvo Bamberg. Roku 1937 sa Erlangen stal sídlom dekanátu ercdiecézy Bamberg.
Po začlenení spolkov z okolia sa množstvo protestantov a katolíkov vyrovnalo, tak že dnes je už len ľahká prevaha v prospech protestantov.
[upraviť] Židia
V roku 1408 boli prvýkrát spomenutí židia ako aj v roku 1478 prvý rabín. 26. marca 1515 sa rozhodol gróf Landtag vyhostiť židov. To ukončilo aj existenciu židovského spoločenstva v meste Erlangen. V roku 1711 zakázal gróf Christian Ernst židom prisťahovalectvo a podnikanie v Neustadt. Týmto sa prisťahovalectvo židov obmedzilo do okolia - Bruck, Baiersdorf a Büchenbach.
V Brucku žili židia už od roku 1431, roku 1604 sa uvádza tzv. "židovský dom", ktorý slúžil šiestim rodinám ako synagóga. Už v roku 1707 bola postavená nová synagóga, keďže sa židovské spoločenstvo rýchlo rozrastalo - 37 rodín(1763). V roku 1811 patrilo 184 obyvateľov pod židovskú spoločnosť (cca. 15nbsp;% vtedajšieho obyvateľstva), v roku 1859 to bolo 108.
V Baiersdorfe boli prvýkrát písomne spomenutí židia roku 1473. Už v roku 1530 tu bola synagóga aj keď po vyhnaní židov z grófstva v roku 1515 tu ostala jedna rodina. Po deštrukcii synagógy počas tridsaťročnej vojny sa v roku 1651 postavila nová. Z 9 rodín v roku 1619 sa počet zvýšil na 83 rodín v roku 1771. V roku 1827 dosiahla židovská spoločnosť počtom 440 obyvateľov (30 % obyvateľstva) svoj historicky najvyšší počet.
V Büchenbachu sa smeli židia usadiť v roku 1681. Vznikla tým židovská spoločnosť, ktorá mala v roku 1811 74 členov a v roku 1813 postavila synagógu. V roku 1833 žilo v obci 103 židov.
V roku 1861 povolil bavorský parlament voľné sťahovanie pre židov. Tým sa otvorila možnosť usadiť sa židom aj v Erlangene. Veľa židovských rodín sa presťahovalo z okolia do Erlangenu kvôli lepším perspektívam, čím sa zmenšila spoločnosť aj v Brucku, Baiersdorfe a Büchenbachu (1874 zrušený spolok). V roku 1867 patrilo pod židovské spoločnosť 67 členov, ktorí založili 15. marca 1873 vlastnú náboženskú obec. Židovská spoločnosť v Brucku sa týmto rozpustila. V roku 1891 bol vysvätený vlastný cintorín. Rabinát v Baiersdorge bol zrušený v roku 1894 a od roku 1900 nežili v Brucku žiadni židia.
V čase nacistickej diktatúry sa zmenšil počet židov v meste Erlangen najprv zo 120 na 44 ľudí. Počas tzv. "Reichspogromnach" bola zničená modlitebňa v Erlangene a zrútená synagóga v Baiersdorfe. 20. októbra 1943 bola deportovaná posledná židovská obyvateľka mesta Erlangen do Osvienčimu. 77 príslušníkov židovskej spoločnosti mesta Erlangen bolo zabitých nacistami.
Z pôvodných židovských obyvateľov sa do Erlangenu nevrátil nikto. Napriek tomu rástol počet židov do až do sedemdesatych rokov 20.storočia, čo viedlo k plánom vydavateľa menom Shlomo Lewin na vytvorenie novej spoločnosti. 19. decembra 1980 bola jeho manželka zavraždená pravdepodobne pravicovo-extrémistickou skupinou Wehrsportgruppe Hoffmann. Rozsudok nebol nikdy vynesený, lebo údajný vrah spáchal samovraždu.[1] Po tomto zločine skončili pokusy vytvoriť izraelskú náboženskú obec. Tento nápad dostal nový rozmer po prisťahovaní židovských emigrantov z bývalého sovietskeho zväzu. 1. decembra 1997 vznikla opäť izraelitická náboženská obec, pod ktorú patrilo v roku 2000 300 členov. 2. apríla 2000 bola vysvätená nová modlitebňa.
[upraviť] Islam
Od roku 1980 existuje v meste Erlangen turecko-islamsky kultúrny spolok (nemecky Türkisch-Islamische Kulturverein Erlangen (DITIB)), ktorý zamestnáva aj hodžu ako duchovného. Odvtedy vznikli ďalšie spolky - Islamský Spolok Študentov Erlangen(nemecky Islamische Studentenverein Erlangen) (1984) a Islamský Spolok Viery(Islamische Glaubensgemeinschaft)(1995). Tieto tri spolky tvoria od roku 1999 Islamský Spolok Viery Erlangen (nemecky Islamische Religionsgemeinschaft Erlangen e. V.), ktorý sa stará a výuku Islamu na nemeckých štátnych školách. V Bavorsku sa prvýkrát zaviedlo vyučovanie tohto náboženstva v roku 2001 na základnej škole Pestalozzi Erlangen v predmete "Islamisch religiöse Unterweisung in deutscher Sprache." (Islamské náboženstvo v nemeckom jazyku). Pravé vyučovanie islamského naboženstva ako predmetu sa prvýkrát v Nemecku začalo na základnej škole Brucker Lache.
Okrem týchto troch spomenutých spolkov existuje od roku 1993 aj Türkische Verein für soziale Dienste(Turecký spolok pre sociálne služby).
[upraviť] Adventisti siedmeho dňa
Adventisti siedmeho dňa sú zastúpení v Erlangene od roku 103?. V roku 1995 vzniklo v Brucku nové centrum tohto spoločenstva. V roku 2003 vzniklo ďalšie spoločenstvo (ERlebt).
[upraviť] Svedkovia Jehovovi
Svedkovia Jehovovi ohlásili svoje prvé stretnutie v meste Erlangen 22. marca 1923, ktoré však nebolo povolené políciou. Po zákaze v roku 1933 došlo k silným represiám, ktoré viedli k zavraždeniu člena menom Gustav Heyer v Tötungsanstalt Schloß Hartheim 20. januára 1942. Ulica Gustav-Heyer v Brucku pripomína túto udalosť od roku 2000. V roku 1948 došlo k reorganizácii tejto spoločnosti, ktorá sa rozdelila v roku 1975 na dve zhromaždenia. V roku 1980 si vytvorili Svedkovia Jehovovi vlastné miesto na zhromaždenia - Königreichssaal.
Okrem vyššie uvedených náboženských spolkov existujú v meste Erlangen ďalšie voľné cirkvi a náboženské spolky.
[upraviť] Politika
V Altstadt Erlangen je dokázatelná existencia mestskej rady od 14. storočia. Na čele mesta stáli dvaja starostovia, ktorý sa striedali každé štyri týždne. Od roku 1715 boli dokonca až 4 starostovia v úrade.
V Neustadt bola správa zo začiatku u reformovaného kňazstva. V roku 1697 boli na rok v úrade štyria starostovia, pričom traja boli Francúzi a jeden Nemec. Od roku 1701 boli v úrade štyria starostovia a ôsmi členovia mestskej rady. Potom sa ešte niekoľkokrát celá správa reorganizovala.
Po spojení Altstadt a Neustadt sa zaviedol v roku 1812 bavorský edikt a od roku 1818 bolo mesto vedené jedným starostom(Bürgermeister), ktorý sa od roku 1918 premenoval na primátora(nemecky Oberbürgermeister).
Okrem primátora existovala od roku 1818 mestská rada pozostávajúca z desiatich členov, od roku 1900 z 12 členov a druhá komora rady s 30 členmi, od roku 1900 s 36 členmi. Po druhej svetovej vojne zostala už len jednokomorová mestská rada.
V roku 1978 sa podarilo dostať Strane zelených prvýkrát do bavorskej mestskej rady práve v meste Erlangen.
Starostovia a primátori od roku 1818:
|
|
[upraviť] Logo
Od roku 1977 využíva mesto Erlangen ako svoj symbol okrem erbu aj roku 1976 mníchovským dizajnérom Walterom Tafelmaierom vytvorené logo. Toto logo obsahuje nadpis Stadt Erlangen. Na štvorcovom náčrte je rozložených 24 samostatných štvorcov vo vertikálnych a horizontálnych radoch tak, že napravo v strede zostáva jeden voľny priestor. Toto logo symbolizuje pôdorys barokového mesta. Chýbyjúci štvorec symbolizuje otvorenosť.
[upraviť] Partnerské mestá
Erlangen je partnerom nasledovných miest:
 |
Eskilstuna (Švédsko), od 1961 |
 |
Rennes (Francúzsko), od roku 1964 |
 |
Wladimir (Rusko), od roku 1983 respektíve 1987 |
 |
Jena (Turínsko), od roku 1987 |
 |
Stoke-on-Trent (Anglicko), od roku 1989 |
 |
San Carlos (Nikaragua), od roku 1989 |
 |
Beşiktaş (Mestská štvrť Istanbulu, Turecko), od roku 2003 |
Okrem toho existujú nasledujúce partnerstá:
 |
Shenzhen (Čína), regionálne partnerstvo od roku 1997 |
 |
Richmond, Virginia (USA), zmluva o kooperácii od roku 1998 |
 |
Cumiana (Taliansko), od roku 2001 |
 |
Ajman (Spojené Arabské Emiráty), zmluva o kooperácii od roku 2005 |
 |
Umhausen (Rakúsko), partnerská dohoda od roku 2006 |
[upraviť] Hospodárstvo
Hospodárstvo v meste Erlangen je silne ovplyvnené aktivitami firmy Siemens AG a jej pridruženými podnikmi, Univerzitou Friedrich-Alexander Erlangen-Nürnberg ako taktiež priateľskou politikou mesta Erlangen voči inováciám. Mesto patrí k najatraktívnejším hospodárskym lokalitám vrámci Nemecka. V roku 2007 obsadilo mesto Erlangen 4. miesto v analýze konkurencieschopnosti všetkých 439 nemeckých miest a regiónov za Mníchovom (okolie), Mníchovom (mesto) a mestom Starnberg. V roku 2004 obsadilo mesto Erlangen 7. miesto.Najmä silným rastom (2001-2004: 31,4%) dosiahlo mesto nadpriemerné výsledky.
[upraviť] Hospodárstvo pred rokom 1686
Až do založenia Neustad v roku 1686 grófom Christianom Ernstom skaladalo sa hospodárstvo v Erlangene prakticky len z poľnohospodárstva. Riečne usadeniny riek Regnitz a Schwabach poskytovali dobré podmienky pre role a pasienky, ktoré boli zavlažované vodou z týchto riek pomocou vodných kolies. Rieky umožňovali taktiež rybárčenie. Les východne od rieky Regnitz poskytoval dobré podmienky pre život obyvateľom. Na stráňach Burgbergu sa taktiež pre výborné podmienky pestovala vinná réva a ovocie.
Popri poľnohodspodárstvu existovali rôzne remeslá, ktoré produkovali tovar pre lokálne potreby. Stále znovusaobjavujúce vojny sa drasticky podpísali pod vývoj hospodárstvo v tomto regióne. Počas tridsaťročnej vojny bolo mesto Erlangen úplne zničene, obyvateľstvo buď vyhnané alebo vymazané.
[upraviť] Vývoj medzi 1686 a 1812
Po tridsaťročnej vojne sa snažil gróf Christian Ernst vzkriesiť hospodärstvo najmä tým, že pozval do mesta privandrovalcov najmä z Francuzska, ktorý boli remeselnícky a hospodársky činný. Pomocou tejto aktívnej hospodárskej politiky sa hodspodársky začali silno vyvíjať rôzne manufaktúry, napr. garbiarstvo, fabrikácia klobúkov, rukavíc a v tom čase málo známych punčoch.
Zozačiatku čisto francúzske manufaktúry sa neskôr počas nemeckého prisťahovalectva stále viac stávali nemeckými. Garbiarstvo a výroba rukavíc zostali tzv. francúzskymi monopolmi až do roku 1811. Nemecký prisťahovalci taktiež rozbehli tlačiarne na kartóny, ktoré získali internacionálny význam a tak koncom 18. storočia patrili tieto fabriky k najväčším v Erlangene.
Erlangen sa v tomto čase stal silne orientovaný na výrobu na export, pričom konkurencia v tejto oblasti nebola ešte toľko rozvinutá.
[upraviť] Industrializácia 1812-1945
Nové usporiadanie Stredne Európy po napoleónsky vojnách ako aj tomu nasledujúca protekcionistická colná politika viedli k strate tradičných trhov a tým aj k úpadku priemyslu v Erlangene. V roku 1887 prakticky už neexistovali producenti pančúch. Taktiež zmizli klobúkové manufaktúry a potlač kartónu. Iba garbiarstvo a výrobcovia rukavíc sa dokázali udržať až do 20. storočia.
V polovici 19. storočia sa hospodárstvo konsolidovalo pomaly. Popri poľnohodspodárstve, manufaktúrach ako aj lokálnych remeselníkoch pribúdal postupne priemysel ako štvrtá vetva hospodárstva. Produkovalo sa najmä pivo. Pivnice na kopci Burgberg boli pre zrenie a uskladňovanie piva ako stvorené, takžš vznikol vysokokvalitný produkt, ktorý mal celosvetový úspech. Koncom roku 1860 exportovalo mesto Erlangen trikrát toľko piva ako Mníchov. Vynález chladničky na začiatku 80tych rokov 18. storočia prinieslo tejto konjunktúre rázny koniec. Dnes existujú v Erlangene už len dva pivovary.
Popri produkcii piva sa dostala produkcia hrebeňov taktiež do popredia. Pomocou prvého parného stroja v Erlangene vyprodukovala firma Johann Georg Búcking v roku 1845 cca. 1,2 miliónov hrebeňov. Tým patril nemecký, európsky ako aj severo-americký trh tejto rodinnej firme. Okrem toho sa taktiež podnikateľ Emil Kränzlein presadil na svetových trhoch kefami, ktoré boli pred prvou svetovou vojnou vyrábané vo firme so 400 zamestnancami.
V roku 1880 bola založená spriadiareň bavlny čím sa obohoatilo hospodárstvo mesta Erlangen o ďalší segment. Viaceré fúzie viedli k vytvoreniu Bavlneného priemyslu Erlangen-Bamberg (ERBA) v roku 1927, ktorá zamestnávala pred 2. svetovou vojnou viac ako 5000 ľudí.
Ďalší, pre budúcu hospodársku výrobu, dôležitž vývoj v meste Erlangen prispela dielňa univerzitného mechanika Erwina Moritza Reinigera, v ktore sa od roku 1876 vyrábali optické a precízne mechanické prístroje. V roku 1886 vznikla z tejto dielne firma Reiniger, Gerbbert & Schall, ktorá kooperovala z medicínskou fakultou Univerzity Erlnagen-Nürnberg. Po vyvinutí röntgenového prístroja v roku 1895 Wilhelmom Röntgenom vo Wúrzburgu skontaktoval sa Reiniger s ním a dohodol výrobu röntgenoých prístrojov v jeho firme v Erlnagene. V roku 1925 získal Siemens & Halske a.s. túto firmu a spojila ju so svojím oddelením pre medicínsku techniku. Pre 2. svetovou vojnou pracovalo už viac ako 2000 pracovníkov v Siemens-Reiniger-Werke a.s. Z tejto továrne vznikla dnešná obchodná oblasť medicínskej techniky firmy Siemens AG.
Globálny význam taktiež získal od roku 1908 priemysel výroby ceruziek, ktorý časom obhospodaroval 80% svetových trhov.
V roku 1920 bola založená firma Gossen, ktorá produkovala meracie prístroje. V roku 1963 prešiel Gossen pod Siemens AG, dnes však už neexistuje.
[upraviť] Vývoj k mestu firmy Siemens od roku 1945
Koniec druhej svetovej vojny mal na hospodárstvo mesta Erlangen ďalekosiahle následky: Obidve firmy Siemens so sídlom v Berlíne - Siemens & Halske (S&H) a Siemens-Schuckertwerke (SSW) začali vytvárať podmienky pre nový začiatok keď už bol nemecký pád v dohľade. Špeciálne tímy mali presťahovať firmy do Mníchova (S&H) a do mesta Hof (SSW). Kvôli blízkosti k sovjetskej zóne hľadala skupina Hofer okolo Günthera Scharowského ale už čoskoro nové miesto pôsobnosti, ktoré bolo nájdené po množstve sondácii práve vo vojnou nezničenom meste Erlangen. Veľkú rolu zohralo taktiež, že v Erlangene už existovala firma patriaca pod Siemens - Siemens-Reiniger-Werke.
S presunom sa začalo 25.júna 1945 s prvým pred-tímom pozostávajúcim z 2 ľudí. Začiatkom roku 1946 bolo tu už 200 SSW pracovníkov, ktorý boli kvôli nedostatku priestorov rozdelený do 15 lokalít. O uľahčenie situácie sa v rokoch 1948-1953 vybudovala nová administratívna budova - Siemensverwaltungsgebäude (kvôli svojej farbe nazývaná aj „Himbeerpalast“ - malinový palác), ktorá patrila vtedy k najväčším staveniskám južného Nemecka. Južne od tejto budovy bolo vybudované veľké množstvo mnakomodácií pre pracovníkov. V nasledujúcich rokoch vznikli ďalšie budovy - Bindelhaus(1956-1958), Hochhaus(1959-1962) ako aj Siemens-Forschungszentrum - centrum výzkumu (1959-1968). V žiadnom inom meste v Bavorsku sa toľko nestavalo ako v Erlangene.
V roku 1956 pracovalo pre SSW viac ako 600 pracovníkov, 1966 už viac ako 10.000. Spojenie troch firiem SSW, SRW a S&H do jednej firmy Siemens AG v roku 1966 prinieslo ďalší rozkvet. Iba v období od 1985 do 1995 investoval koncern 1 miliardu DM do lokality Erlangen. Množstvo pracovníkov dosiahlo v roku 1986 svoje maximum počtom 31.000. Kvôli presunom do Norimbergu-Moorenbrunn a Forchheim pracuje momentálne okolo 25.000 ľudí priamo v meste Erlangen. Okrem obchodnej oblasti Medical Solutions (medicínska technika) sú aj iné oblasti zastúpené ako Siemens Transportation Systems (dopravná technika), Siemens Power Generation (výroba energie), Siemens Power Transmission and Distribution (prenos a distribúcia energie), produkcia Siemens Automation and Drives (automatizačná a pohonná technika). Po odchode amerických vojsk sa vytvorila v uvoľnených priestoroch nová mestská časť Rôthelheimpark, kde vznikli ďalšie produkcie a kancelárie firmy Siemens.
Ďalej sú v meste umiestnené ďalšie dcéry konzernu Siemens ako aj firmy s účasťou koncernu ako napr. európska centrála firmy Areva NP (bývalý Framatome), francúzskeho konzernu, v ktorom Siemens vlastní účastiny po spojení svojej bývalej Firmy Nukleartechnik (nukleárne technoógie).
[upraviť] Iné internacionálne činné firmy
Popri Siemens AG sa etablovalo taktiez Solar Millennium, celosvetovočinná firma v oblasti solárnych technológií. Solar Millenium bola založená v roku 1998 a plánuje a vytvára solárne elektrárne, ktoré zakladajú na technológii parabolických zrkadiel.
Reklamný priemysel je zastúpený napríklad firmou Publics Group, francúzsky koncern patriaci k štyrom najväčším hráčom na celosvetovom trhu.
[upraviť] Ťažiská aktuálnej hospodárskej politiky
[upraviť] Podpora inovačných technológii
Podpora pokroku a inovácií ako aj vytváranie priateľského prostredia pre inovácie majú v meste Erlangen dlhú tradíciu. Už v roku 1985/86 bolo vytvorené spolu s mestami Fürth a Nürnberg Innovations- und Gründerzentrum Nürnberg-Fürth-Erlangen GmbH(voľný preklad : inovačné a inkubačné centrum) (IGZ) v Tennenlohe. V tomto centre vznikli nevé firmy, ktoré vytvárajú nové impulzy pre hospodárstvo a stávajú sa úspešnými na burzách. K nim patria okrem iných aj Wavelight AG a November AG.
IGZ bolo doplnené v roku 2003 centrom pre medicínske technológie, farmaceutický výzkum ako aj bio- a gentechnológie - Innovationszentrum Medizintechnik und Pharma (IZMP).
Naviac bola založená firma Erlangen AG ako spojenie vedy a hospodárstva s cieľom systematicky a konsekventne získavať nové vedecké zdroje, ukazovať cesty na nové trhy a robiť reklamu internacionálne vďaka rôznorodým vlastnostiam tejto oblasti.
[upraviť] Medicína a medicínska technika
So svojim 22 univerzitnými klinikami, Klinikum am Europakanal (Klinika pri kanále Európy) ako aj Waldkrankenhaus St. Marien (onkológia) vlastní Erlangen celosvetovo najvyššiu hustotu nemocníc. Spolu s Univerzitou Friedrich-Alexander Erlangen-Nürnberg, Siemens Medical Solutions a viac ako 100 stredne veľkými firmami bolo vytvorené jedinečné kompetentné centrum pre medicínu, medicínsku techniku a farmaceutiku. Skoro každý štvrtý pracovník pracuje v oblasti medicínskej techniky a zdravotníctva.
Táto výhoda sa má rozšíriť a mesto si dalo za cieľ stať sa spolkovým hlavným mestom pre medicínsky výzkum, produkciu a služby. Pre zakomponovanie okolitého regiónu do tochto projektu bol vytvorený MEDICALvalley.
[upraviť] Infraštruktúra a doprava
[upraviť] Cestná doprava
Poloha mesta Erlangen na spojnici Norimberg-Bamberg sa už v skorých dobách pozitívne prejavila na vývoji mesta. Už v roku 1653 bola vytvorená poštová filiálka. Založenie časti Neustadt v roku 1686 zosílila dopravu,čo viedlo k tomu že už v roku 1708 bolo potrebné opravovať mestské cesty. Po roku 1900 začala prichádzať aj do Erlangenu motoristická cestná doprava. V roku 1905 bolo prihlásených už osem motoriek a dve autá. V roku 1912 vzniklo prvé autobusové spojenie do Norimbergu. V roku 1925 existovalo jedno auto na 100 obyvateľov, v roku 1939 to už bolo 20. Po druhej svetovej vojne začala masová motorizácia, ktorá zmenila obraz mesta. Riečny kanál - Ludwigskanal - bol zasypaný a na ňom bol postavený tzv. Frankenschnellweg(A73). Vďaka environmentálnemu pohybu boli neskôr zastavené mnohé plánované dopravné tepny. Miesto toho sa rozšírila verejná doprava ako aj cyklistické chodníky. Centrum sa uvolnilo od áut po vytvorení pešej zóny. Dnes leží Erlangen priaznivo pri dvoch dialniciach a jednej hlavne cesty prvej triedy.
- Dialnice
- A 3 Emmerich am Rhein–Düsseldorf–Köln–Frankfurt am Main–Würzburg–Erlangen–Norinberg–Regensburg–Passau
- A 73 Norinberg–Fürth–Erlangen–Bamberg–(vo výstavbe: Coburg–Suhl)
- Cesty prvej triedy
- B 4 Bad Bramstedt–Hamburg–Braunschweig–Erfurt–Ilmenau–Coburg–Bamberg–(ďalej ako A73)–Erlangen–Norinberg–Fischbach bei Nürnberg
[upraviť] Železničná doprava
25.augusta 1844 bola otvorená železnica Norimberg-Bamber a Erlangen sa zapojil aj do tejto dopravnej siete. 17.novembra 1886 vznikla Sekundärbahn Erlangen-Gräfenberg a 16. apríla Erlangen-Bruck–Herzogenaurach, obidve lokálne spojenia do okolitého regiónu a menších miest. Po zjednotení Nemecka sa zvýšila doprava ešte viac. Vytvorením ICE spojenia Mníchov-Berlín sa Erlangen dostal aj do siete rýchlych spojení ICE a získal tým rýchlostné spojenie do oboch metropol. Otvorením plánovaného vysokorýchlostného úseku Schnellfahrstrecke Nürnberg–Erfurt sa cestovanie ešte ďalej skráti. Nasledovné spojenia sú obsluhované aj v Erlangene:
- Ďiaľkové spoje
- München–Augsburg–Nürnberg–Erlangen–Lichtenfels–Leipzig–Berlin–Hamburg/Rostock (ICE)
- Mittenwald–München–Ingolstadt–Nürnberg–Erlangen–Lichtenfels–Leipzig–Berlin (IC)
- Regionálne spoje
- Nürnberg–Erlangen–Bamberg–Haßfurt/Schweinfurt (– Würzburg)/Coburg–Sonneberg (Thüringen)
- Plattling–Regensburg–Neumarkt in der Oberpfalz–Nürnberg–Erlangen–Bamberg
- Nürnberg–Erlangen–Bamberg–Lichtenfels–Ludwigsstadt–Saalfeld (Saale)–Naumburg (Saale)
Nasledovné spoje nedokázali konkurovať paralelnej lacnejšej cestnej doprave: 16. februára 1963 poslednýkrát šlo spojenie do Gräfenberg, 1968 boli zrušené osobné vlaky do Herzogenaurach, už len nákladná doprava funguje tiež do Frauenaurach do bývalej Großkraftwerk Franken II.
Znovuzavedenie lokálnych železničných spojov bolo najskôr diskutované v roku 1977 po návrhu firmy Siemens AG, ktorá chcela na ca. 7,5km úseku prepojiť svoje vzdialenejšie lokality pomocou H-Bahn. H-Bahn, podobnej konštrukcie ako Wuppertaler Schwebebahn, bolo už roku 1976 testované v skúšobnom závode Siemens-Forschungsgelände v Erlangene. Spojenie malo viesť cez Büchenbach-Nord ku veľkokapacitnému parkovisku a odtiaľ cez tunel do ulice Schuhstraße a nasledovne nadzemne až k Siemens-Hauptverwaltung. Ďalšie spojenia, ktoré si prial mestský úrad, mali kvôli nedostatku miesta viesť k strhnutiu celých radov domov, čo viedlo v roku 1978 k rozhodnutiu mestskej rady proti tomuto návrhu, i keď len tesnou väčšinou.
Idea spojenia okolia Erlangenu pomocou železničného systému však pretrvala a viedla začiatkom deväťdesiatych rokov ku všeobecne politickými frakciami podporovanému konceptu Stadt-Umland-Bahn (StUB). V roku 1995 sa dohodli mesto Erlangen, Forchheim ako aj región Erlangen-Höchstadt na vybudovaní a spojazdnení električkového spojenia. Okolitý región mal byť pripojený pomocou normálnych železníc.V tomto pláne bolo zakomponované aj vytvorenie spojenia do Herzogenaurach a Echenthal/Gräfenberg, ktoré boli zrušené pred dvadsiatimi rokmi. V roku 1997 dostal tento projekt ranu pás, keď nedostal štátnu podporu kvôli finančným a stavebno-technickým rizikám. Realizácia tohto projektu nie je pre nedostačujúce prostriedky v dohľadne, jedine električkové spojenie má byť dokončené do roku 2010.
[upraviť] Lodná doprava
Aj keď leží mesto Erlangen na rieke Regnitz, nemohlo sa tu vytvoriť spojenie pre početné tajchy a prekážky spojené s mlynmi. Až otvorením kanálu Ludwig-Dunaj-Mohan v roku 1843 prišla lodná doprava aj do Erlangenu. Po počiatočných úspechoch stratila doprava v tejto tepne s viac ako 100 plavebými komorami významne trhy, keďže šlo o malé lode, ťahané koňmi, ktoré nedokázali konkurovať železnici. Na konci druhej svetovej vojny bola táto doprava zrušená. Časť úseku medzi Norimbergom a Erlangenom bola zasypaná a využitá pri budovaní dialnice Frankenschnellweg.
Idea prepojiť Mohan a Dunaj kanálom a tak vytvoriť prepojenie Severného a Čierneho mora však nevymizla. Už v roku 1959 začali práce na novom, oveľa väčšom a výkonnejšom kanále Mohan-Dunaj (Europakanal). 30.októbra 1970 sa dostal kanál až po Erlangen a v roku 1992 bol v celej otvorený v celej svojej dĺžke. Erlangen dostal prístav, ktorý obslúžil v roku 2000 okolo 450.000 ton tovaru.
[upraviť] Letecké spojenie
Medzinárodné letecké spojenie vykonáva letisko v Norimbergu.
[upraviť] Verejná doprava
Firma Erlanger Stadtwerke (ESTW) a Omnibusverkehr Franken (OVP) ako aj ich dcérske spoločnosti sa starajú o spojenie viacerých miest v okolí pomocou autobusových liniek. Tieto firmy sú integrované vo Verkehrsbund Großraum Nürnberg. Autobusové spojenia vedú cez centrum mesta. Hlavný dopravný uzol je Hugenottenplatz s ca. 100 metrov vzdialenou železničnou stanicou.
[upraviť] Erlanger Stadtwerke a komunálne činnosti
Erlanger Stadtwerke majú pôvod v Erlangen Gasgesellschaft AG založenej v roku 1858, ktorá zásobovala celé mesto plynom. V roku 1915 bola Firma premenovaná na Städtische technische Werke Erlangen. V roku 1939 vznikla premenovaná firma Stadtwerke Erlangen, v roku 1967 Erlangen Stadtwerke AG. Jediným vlastníkom tejto firmy je mesto Erlangen.
Erlanger Stadtwerke dodávajú mestu elektrinu, teplo, plyn, vodu, prevádzkujú plaváreň Frankenhof, vytvorili a prevádzkujú mestské osvetlenie a dopravnú signalizáciu.
Okrem ESTW má mesto v pôsobnosti ešte ďalšie komunálne firmy, ktoré sa starajú o ostatnú infraštruktúru:
- Der Entwässerungsbetrieb EBE, prevádzkuje mestskú čističku odpadových vôd. V minulosti sa diskutovalo o pripojení tejto firmy k ESTW, doteraz však bez výsledku
- Firma „Stadtgrün, Abfallwirtschaft u. Straßenreinigung“ sa stará okrem iného o odvoz smetí.
- Za firmou „Fleischhygiene“ sa skrýva mäsiarsky priemysel mesta Erlangen.
[upraviť] Vzdelávanie a kultúra
[upraviť] Výskum
- Univerzita bola založená v roku 1742 v Bayreuthe a v roku 1743 preložená do Erlangenu. Po prechode Erlangenu pod Bavorsko ostala Univerzita zatiaľ protestantskou školou, ktorá ale po čase stratila svoj konfesný charakter. V roku 1961 bola začlenená pod FAU aj Hochschule für Wirtschaf und Sozialwissenschaften Nürnberg, založená roku 1919.
- Od tejto doby nesie FAU dodatok v názve - Erlangen-Nürnberg. V roku 1966 bola založená Technická fakulta a v roku 1972 bola začlenená pod FAU aj Pädagogische Hochschule Nürnberg. (Pedagogická vysoká škola)
- Dnes je FAU činná v lokalitách Erlangen, Fürth a Nürnberg. Okrem týchto lokalít sa v Bambergu a Pleinfelde nachádzajú vysuté pracoviská univerzity.
- Fraunhofer-Gesellschaft-Institut für integrierte Schaltungen (IIS) (inštitút pre integrované obvody)
- Tu bol od roku 1982 vyvíjaný MP3 formát v pracovnej skupine pod vedením Karlheinza Brandeburga v spolupráci s Firmami AT&T Bell Labs a Thompson.
- Fraunhofer-Institut für integrierte Systeme und Bauelementetechnologie (IISB) (Inštitút Fraunhofer pre integrované systémy a technológie elektronických súčiastok)
- Max-Planck-Forschungsgruppe am Institut für Optik, Information und Photonik der FAU (IOIP) (Pracovná skupina inštitútu Max-Planck pri Inštitúte pre Fotonika na FAU)
- Collegium Alexandrinum
- Pravidelné rady prednášok o aktuálnom výskume na FAU a sprievod po rôznych univerzitných expozíciách a budovách
- Bayerisches Zentrum für Angewandte Energieforschung (ZAE Bayern) Abteilung Thermosensorik und Photovoltaik (Bavorské centrum pre aplikopvaný výskum energií - Oddelenie pre termosenzoriku a fotovoltaiku)
- Bayerisches Laserzentrum (BLZ) (Bavorské laserové centrum)
[upraviť] Divadlo
- Divadlo Erlangen
- Markgrafentheater (Grófske divadlo)
- Theater in der Garage (Divadlo v garáži)
- Freies Theater Erlangen (Voľné divadlo Erlangen), pracovná skupina, ktorá zastupuje záujmy voľnej divadelnej scény pri mestskej kultúrnej politike
- Das Experimentiertheater des Institus für Theater- und Medienwissenschaften der Universität (Experimentálne divadlo Inštitútu pri FAU pre divadlo a mediálne vedy)
[upraviť] Múzeá
- Antická zbierka Inštitútu pre klasickú archeológiu pri FAU
- Galéria v Gäßla
- Múzeum umenia (Palác Loewenich)
- Múzeum v Amtshausshpüpfla: Život okolo roku 1920 v lokalite Frauenaurach
- Museumswinkel: bývalé budovy Siemens, patrí teraz pod mesto, plánuje sa Múzeum pre kultúru a techniku v medicíne, umení a vedách
- Múzeum mesta (v Altstädter Rathaus - staromestský obecný úrad)
- Mestská galéria Erlangen (v paláci Stutterheim)
- Centrum zážitku z lesa (Walderlebniszentrum) Tennenlohe - v Brucker Lache sa nachádza jedno z piatich týchto bavorských centier lesníckej správy
[upraviť] Médiá
Ako noviny sú Erlanger Nachrichten bez konkurencie. Šišie regionálne spravodajstvo ponúkajú Nürnberger Nachrichten. Obidva denníky su vydávané vydavateľstvom Verlag Nürnberger Presse Druckhaus Nürnberg.
Mesačník Was Lefft, neskôr prišiel podtitulok Worte statt Taten (Slová miesto skutkov), vzniká už od januára 1976. ide o ľavicovoorientované periodikum zaoberajúce sa lokálnymi politickými témami a internacionálnou politikou. Na začiatku nového tisícročia bol založený „raumzeit“ ako nový ľavicový mesačník pre región Nürnberg-Fürth-Erlangen. Od roku sa objavuje už len na internete. U vydavateľa došlo 20. apríla 2005 k domovej prehliadke pre urážku štátu a jeho symbolov. Vo výklade vysel plagát so symbolom podobným erbu spolkového štátu Baden-Württemberg, na ktorom sa na miesto troch levov nachádzali tri ošípané. Právne jednanie bolo zrušené bez výsledku.
„Straßenkreuzer“ je periodikum bezdomovcov regiónu Nürnberg-Fürth-Erlangen, ktorý je voľne predávaný na uliciach.
Okrem týchto existuje ešte rada ďalších periodík, ktoré sa orientujú na určité publikum.
S „Radio Downtown“ mal Erlangen od 1.2.1987 aj vlastný rozhlas, najprv s 9 hodinovým vysielaním, neskôr so 16 hodinovým vysielaním. Frekvenciu FM 95,8 MHz si delil s Radio Z z Norimbergu. Radio Downtown bol populárny najmä kvoli rozsiahlemu spektru regionálnych skupín. Regionálne chartst pomohlo množstvu talentov, napr. Fiddler's Green , Throw That Beat In The Garbagecan, Merlons, J.B.O., die Wellucken Allstars alebo aj Kevin Coyne, dostať sa do povedomia širšiemu publiku. 3.12.1995 bola frekvencia prebraná rádiom Energy Nürnberg.
[upraviť] Šport
Už dlhšie ponúka plavecký spolok Schwimmsportgemeinschaft Erlangen von 1981 (SSG 81 Erlangen) dobrý základ pre športové úspechy. Dvojičky Björn a Bengt Zikarsky získali na olympiáde v roku 1996 bronz. Norimberčanka Hannah Stockbauer sa stala v roku 2003 trojnásobnou majsterkou sveta. Daniela Götz získala úž množstvo medzinárodných medajlí, avšak na medzinárodný titul ešte len čaká.
Plavecká hala na kúpalisku Röthelheimbad bola v roku 2004 na základe odporúčania primátora Siegfrieda Balleisa premenovaná na Hannah-Stockbauer-Halle. Tento krok bol prijatý dosť rozporuplne, sama Hannah Stockbauer nebola s týmto nadšená.
Pred nástupom plavcov bola kedysi ľahká atletika úspešná vďaka spolku TB 1888. Tu trénoval aj Florian Schwarthoff, ktorý získal na olympiáde roku 1992 bron na 110 m cez prekážky.
[upraviť] Pravidelné akcie
- január: Erlanger Spielertage (hráčske dni), v E-Werk (od roku 1987)
- koncom apríla: Weekend of Fear, filmový festival pre obskúrne filmy
- máj,jún (vždy od štvrtka pred svätodušnou nedeľou - letnice): Bergkichweih, tradičný ľudový a pivný festival od roku 1755 (nasledujúci: 24.máj-4.jún 2007)
- máj,jún v nepárnych rokoch: medzinárodný festival bábkového divadla, spolu s mestami Norimberg, Fürth a Schwabach (od 1979) (nasledujúci: 11.-20.máj 2007)
- máj,jún v párnych rokoch: medzinárodný Comic-Salon Erlangen (od 1984) (nasledujúci: 22. až 25. máj 2008)
- júl: medzinárodný divadelný festival mladých umení ARENA
- júl: FAU Schlossgartenfest (nasledujúci: 30.jún 2007)
- august: Marktplatzfest s remeslami, umením a tradíciami
- august: Erlanger Poetenfest (od 1980)(nasledujúci: 23 - 26. august 2007)
- október: Die Lange Nacht der Wissenschaften (Dlhá noc vedy)(od 2003 2krát ročne) (nasledujúci: 20.10.2007)
- december: Vianočný trh
Internationales Figurentheater-Festival, Internationaler Comic-Salon ako aj Erlanger Poetenfest boli okolo roku 2000 na kraji zrušenia kvôli nedostatočným financiám. Posledné roky sa zlepšili najmä kvôli novému konceptu sponzoringu, podporou mesta a napríklad medzinárodný Comic-Salon sa stará o rekordné tržby v hoteliérstve a gastronómii.
[upraviť] Osobnosti
Dr. Arnold Spuler - významný nemecký entomológ, pôsobil a zomrel v Erlangen.
[upraviť] Pozri aj
- Friedrich-Alexander-Universität Erlangen-Nürnberg: Bekannte Studenten, Absolventen und Lehrende
- StummFilmMusikTage Erlangen
- Sekundärbahn Erlangen-Gräfenberg
[upraviť] Literatúra
- Šablóna:Meyers Online
- Bayerisches Städtebuch; Band V 1. Teilband Unter-, Mittel- und Oberfranken. aus Deutsches Städtebuch. Handbuch städtischer Geschichte. – Im Auftrage der Arbeitsgemeinschaft der historischen Kommissionen und mit Unterstützung des Deutschen Städtetages, des Deutschen Städtebundes und des Deutschen Gemeindetages, hrsg. von Erich Keyser, Stuttgart, 1971
- Erlangen in der Westentasche – Ein treuer Führer durch Stadt und Universität. 2. Ausgabe 1845, verlegt bei Theodor Blaesing, als Reprint erhältlich bei Palm und Enke (jetzt Thalia-Buchhandlung Palm & Enke)
- Erlanger Stadtlexikon. Hrsg. von Christoph Friederich, Bertold Frhr. von Haller, Andreas Jakob. W.Tümmels Verlag Nürnberg, 2002. ISBN 3-921590-89-2
- Ralf Nestmeyer: Nürnberg, Fürth, Erlangen. Ein Reisehandbuch. Michael-Müller-Verlag, Erlangen, 2006 ISBN 3-89953-318-6
- Martin Schieber: Erlangen. Eine illustrierte Geschichte der Stadt. Beck-Verlag, München, 2002 ISBN 3-40648913-3
- 1000 Jahre Erlangen 1002-2002, Sonderbeilage der Erlanger Nachrichten vom Januar 2002 (Online-Text siehe "Weblinks")
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Erlangen
Wikinoviny ponúka aktuálne správy na tému Erlangen
[upraviť] Externé odkazy
- Offizielle Homepage der Stadt Erlangen
- Erlanger Stadtlexikon
- Weitere Links zum Thema „Erlangen“ beim Open Directory Project
- Bekannte Persönlichkeiten Erlangens
- Bilder von Erlangen – öffentliche Flickr-Group
- Bild-Stadtführer vom SeniorenNetz Erlangen
- Sonderbeilage "1000 Jahre Erlangen" der Erlanger Nachrichten (privat erstellte HTML-Version)
