Erytrit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Erytrit
Erytrit
Co3(AsO4)2·8H2O
Všeobecné informácie
Trieda Fosfáty, arzenáty a vanadáty
Zaradenie VII/C.13-70
Rok objavenia 1832
Pôvod názvu z gr. erythros - červený
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava monoklinická
Bodová grupa 2/m
Priestorová grupa I2/m
Mriežkové param. a=10,2 Å
b=13,37 Å
c=4,74 Å
β=105,016 °
V=624,34
Z=2
Morfológia
Habitus masívny, zrnitý, vláknitý, radiálne usporiadané kryštalické agregáty, zriedkavejšie aj samostatné kryštály
Optické vlastnosti
Farba(y) bezfarebný, fialový, purpurový, ružový
Farba vrypu ružovočervený
Lesk sklený
Pleochroizmus trichroizmus
X=jasnoružový
Y=jasnofialový
Z=červený
Priesvitnosť priehľadný až polopriesvitný
2V 85-90 ° (vypočítaný 88-90 °)
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 1,5-2
Hustota 3,06-3,18 kg.dm−3
Štiepateľnosť dokonalá podľa {010}
Ostatné
Rozpustnosť v kyselinách
Odrody a variety
varieta so zvýšeným obsahom Mg
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Erytrit je minerál kryštalizujúci v sústave, chemicky oktahydrát arzeničnanu kobaltnaného - Co3(AsO4)2·8H2O.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Erytrit vytvára prizmatické až ihlicovité kryštály, často s ryhovanými plochami, ktoré bývajú zoskupené do steblovitých agregátov. Tento minerál sa však vyskytuje aj v podobe zemitej masy. Býva tmavopurpurový až bledoružový; vryp je trochu svetlejší, ako je jeho základná farba. Je to priehľadný až priesvitný minerál s diamantovým až skleným alebo perleťovým leskom.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorí sa v tých častiach kobaltových žíl, ktoré sú pozmenené oxidáciou a cirkulujúcimi roztokmi.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Erytrit sa rozpúšťa v kyseline chlorovodíkovej.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]