Esterháziovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Esterháziovci (staršie resp. pre obdobie po zániku Uhorska Es(z)terházyovci, po nemecky Esterházy, po maďarsky Es(z)terházy, v modernej maďarčine Eszterházi) bol významný uhorský šľachtický rod. Patrili k najväčším vlastníkom (pôdy) v habsburskej monarchii, fungovali ako opora Habsburgovcov a zastávali všetky bežné funkcie v monarchii (palatín, kráľovský radca, chorvátsky bán, arcibiskup, diplomat a podobne).

Od stredoveku vlastnili osadu Esterháza (dnes časť obce Nový Život pri Dunajskej Strede, pozor na zámenu s dnešným zámkom Eszterháza). Od roku 1421 vlastnili majetok v Galante (vďaka tomu začali používať predikát "de Galanta"). František Esterházi (žil cca. 1533 - 1604) mal troch synov, ktorí sa stali zakladateľmi troch vetví rodu: Mikuláš Esterházi založil fraknóovskú vetvu (Forchtenstein v Burgenlande, Rakúsko), Daniel Esterházi založil česneckú vetvu (Zadunajsko) a Pavol Esterházi založil zvolenskú vetvu (Slovensko). Na Slovensku vlastnili majetky až do roku 1945. Všetky tri vetvy mali aj majetky na Slovensku, palác v Bratislave a Galante patrili česneckej línii. V roku 1626 získali grófsky a v roku 1712 pre časť fraknóvskej línie kniežací titul.

Známi príslušníci rodu[upraviť | upraviť zdroj]