Ethernet

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Balík internetových protokolov
Aplikačná vrstva
HTTP · HTTPS · FTP · SSH · IMAP · SMTP · NNTP · IRC · SNMP · SIP · RTP · NFS a iné
Transportná vrstva
TCP, UDP, SCTP, DCCP a iné
Sieťová vrstva
IPv4, IPv6, ARP a iné
Linková vrstva
Ethernet, Wi-Fi, Token ring, FDDI a iné
Fyzická vrstva
RS-232, EIA-422, RS-449, EIA-485 a iné
z  d  u

Ethernet (meno vzniklo z fyzikálneho konceptu éteru (ang. ether) je ?frame-based? technológia počítačových sietí pre lokálne siete (LAN).

História[upraviť | upraviť zdroj]

Ethernet bol pôvodne vyvinutý ako jeden z mnohých pionierskych projektov v stredisku Xerox PARC. Spoločný príbeh uvádza, že Ethernet bol vynájdený v roku 1973, keď Robert Metcalfe napísal memo svojim šéfom v PARCu o potenciáli Ethernetu. Metcalfe však uvádza, že Ethernet bol v skutočnosti postupne vynájdený počas obdobia niekoľkých rokov. V roku 1976 Metcalfe a jeho asistent David Boggs publikovali článok s názvom Ethernet: Distributed Packet-Switching For Local Computer Networks (Ethernet: Distribuované prepínanie paketov pre lokálne počítačové siete).

Všeobecný opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ethernetová sieťová karta z 90. rokov 20. storočia. Táto prechodná karta podporuje obidva typy konektorov, koaxiálny 10BASE2 (BNC konektor, naľavo) aj krútenú dvojlinku 10BASE-T (RJ-45 konektor, napravo).

Ethernet je založený na nápade, že počítače v sieti budú posielať správy spôsobom, ktorý pripomína rádio, ale prostredníctvom spoločného kábla alebo kanála, niekedy označovaného ako éter (ether). Každý počítač má globálne jedinečnú 48-bitovú MAC adresu, ktorú má každá karta pridelenú od výroby, aby bolo zabezpečené, že všetky systémy v spoločnom Ethernete majú rozdielne adresy. Vďaka dnešnej všadeprítomnosti Ethernetu zabudovali mnohí výrobcovia ethernetové karty priamo do matičných dosiek počítačov.

Bolo odpozorované, že premávka na Ethernete má podobné vlastnosti, čo má dôležité dôsledky pre spojovacie inžinierstvo v telekomunikáciach.

Najpoužívanejšou prenosovou technológiou lokálnych sietí je dnes Ethernet. Jeho koncepcia však pochádza z doby, keď možnosti výrobných technológií a požiadavky používateľov boli dosť odlišné od tých dnešných. Ethernet síce istú dobu odolával zmenám vo svojom okolí, ale potom sa aj on musel prispôsobiť. K akým zmenám teda v Ethernete došlo, a kam vôbec jeho vývoj smeruje? Počiatky Ethernetu sa datujú do roku 1973, kedy vo výskumnom stredisku PARC (Palo Alto Research Center) firmy Xerox skupina odborníkov okolo Róberta Metcalfa pracovala na vývoji prenosovej technológie, vhodnej pre potreby lokálnych počítačových sieti. Ich návrh pritom vychádzal z potrieb vzájomného prepojenia počítačov Alto (predchodcov dnešných výkonných pracovných staníc), ktoré sa v tej dobe v stredisku PARC vyvíjali. Samotné počítače Alto príliš veľkú dieru do sveta neurobili. Pre ne vyvíjaný Ethernet sa však ukázal omnoho životaschopnejší. Jeho prvotná verzia prilákala pozornosť ďalších dvoch firiem (DEC a Intel), a tie potom spolu s firmou Xerox pokračovali v jeho ďalšom vývoji v rámci spoločného projektu (započatého v roku 1979). V roku 1980 bola koncepcia Ethernetu predložená spoločnosti IEEE (Inštitúte of Electrical and Electronic Engineers) a jej pracovnej skupine 802.3. Tá ju s drobnými úpravami prevzala, a vydala ako svoj štandard. Súbežne s prijímaním tohto štandardu v rámci IEEE však pokračovali ďalšie vývojové práce na Ethernetu v stredisku PARC, a v roku 1982 vyústili do novej verzie Ethernetu (označovanej ako Ethernet II či DIX Ethernet) - nie celkom zhodnou s verziou IEEE 802.3.

V závislosti od použitého kábla sa v praxi rozlišujú tri základné druhy Ethernet: hrubý ethernet 10base5, tenký ethernet 10Base2, UTP 10baseT.

Výhody
  • Poskytuje rozsiahly sortiment SW a HW produktov pre prepojovanie rôznych počítačových prostredí
  • Umožňuje voľbu prenosových médií, ktoré možno v sieti pomerne jednoducho kombinovať
  • Prenosová rýchlosť do 100Gb/s
  • Dáva možnosť zbernicovej i hviezdicovej topológie
  • Ponúka priaznivý pomer cena/výkon
  • Je štandardom IEEE 802.3
Nevýhody
  • Výkon siete klesá s rastúcim počtom staníc a vzrastajúcim počtom žiadostí o komunikáciu
  • Detekcia kolízii limituje dĺžku segmentu