Eugen Filkorn
| Eugen Filkorn | |
| slovenský kňaz a pápežský prelát, poslanec slovenského snemu | |
| Narodenie | 10. november 1881 Nitrianske Pravno Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 5. január 1974 (92 rokov) Nitra, Slovensko |
Mons. ThDr. Eugen Filkorn (* 10. november 1881, Nitrianske Pravno – † 5. január 1974, Nitra)[1] bol slovenský katolícky kňaz a pápežský prelát, poslanec slovenského snemu.
Po kňazskej vysviacke pôsobil na viacerých školách v Nitre. Stal sa profesorom bohoslovia. Prednášal cirkevnú históriu, sociológiu a dejiny cirkevného umenia. V roku 1915 narukoval a pôsobil v Rakúsku ako nemocničný duchovný.[2] Po prvej svetovej vojne založil a stal sa prvým riaditeľom katolíckeho vysokoškolského internátu Svoradov (1922)[3], prvého vysokoškolského internátu v Bratislave.
Eugen Filkorn pozýval každý týždeň do študentského domova prednášateľov z radov najlepších katolíckych vedcov a intelektuálov, ako aj odborníkov z oblastí filozofie, etiky, sociológie a literatúry. Rovnako sem prichádzali aj spisovatelia, novinári a iné významné osobnosti z celého Slovenska i z Česka.
Ako riaditeľ internátu podnikal veľa ciest do zahraničia. Prezrel si katolícke internáty v Anglicku, Francúzsku, Nemecku a USA. Nezameriaval sa len na materiálne vybavenie objektov, sledoval aj výchovnú a kultúrnu prácu v týchto ústavoch a systém poskytovania štipendií. Počas zahraničných návštev organizoval finančné zbierky, najmä u amerických Slovákov. Pre svojich akademikov vydával časopis Svoradov, pre stredoškolskú mládež časopis Rozvoj. Bol riaditeľom revue Kultúra, ktoré zapojil do európskych duchovných prúdov.
Z Filkornovej iniciatívy bolo založené knižné vydavateľstvo Lev. Na Svoradove poskytol prístrešie viacerým študentských akademickým spolkom, ktoré boli združené v Ústredí slovenského katolíckeho študentstva. Založil celoslovenskú organizáciu Katolícka jednota žien, ktorá mala svoj ústredný dom v Trnave. Mladým dievčatám umožnil združovať sa v organizáciách Veniec. Tieto mali svoje mesačníky Jednota a Listy rodičom, ktoré Eugen Filkorn sám redigoval. Aj v týchto združeniach zaviedol usporadúvanie prednášok a duchovných cvičení.
Vo voľbách do Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny v roku 1928 bol zvolený za poslanca krajinského zastupiteľstva za HSĽS. Zvolený bol aj v roku 1935.
Počas Prvej Slovenskej republiky bol Filkorn poslancom Slovenského snemu. Po roku 1945 bol internát Svoradov znárodnený, časopisy zakázané a spolky rozpustené. Sám Filkorn bol v roku 1947 tzv. Ľudovým súdom vo vykonštruovanom procese odsúdený na 2 roky nepodmienečne za vlastizradu (obhajoval ho Dr. Ernest Žabkay). Po prepustení z väzenia, napriek neustálemu prenasledovaniu zo strany ŠtB, pôsobil ako kanonik, bol predsedom diecézneho cirkevného súdu a nestorom nitrianskej diecézy.
V roku 1966 mu v Kanade vyšla životopisná kniha Ján XXIII. – pápež pokoja a lásky.
Eugen Filkorn zomrel v 93. roku života a 70. roku kňazstva. V roku 1996 arcibiskup Ján Sokol odhalil Filkornovi vo vestibule internátu Svoradov pamätnú tabuľu s veršami básnika katolíckej moderny, svoradovčana Andreja Žarnova.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Ján XXIII. – pápež pokoja a lásky. (1966)
- Verný svojmu svedomiu (Slovak Canadian Cultural and Heritage Centre Toronto a Matica slovenská Martin, 2004)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ http://prievidza.sme.sk/c/6177145/do-nitrianskeho-pravna-sa-vratil-eugen-filkorn.html
- ↑ Ročenka piaristického gymnázia v Nitre (1916, 12)
- ↑ http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/7-3-10.htm
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Záznam o narodení a krste v matrike riadok 104 - Nitrianske Pravno