Eugen Kumičić

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Eugen Kumičić
Eugen Kumičić
chorvátsky spisovateľ a politik

Narodenie 11. január 1850
Brseč, Chorvátsko
Úmrtie 13. máj 1904 (54 rokov)
Záhreb, Chorvátsko

Eugen Kumičić (niekedy ako Evgenij[1], * 11. január 1850, Brseč, Chorvátsko - † 13. máj 1904, Záhreb) bol chorvátsky spisovateľ a politik. Písal aj pod pseudonymom Jenio Sisolski.

Vyštudoval gymnázium v Rijeke, študoval medicínu v Prahe, históriu, filozofiu a geografiu vo Viedni[1]. Učil na stredných školách v Splite, Zadare a Záhrebe.

V roku 1884 bol zvolený do chorvátskeho parlamentu, kde vystupoval proti maďarskej politike.

Vo svojej literatúre uplatňoval naturalistické postupy, opisoval každodenný život istrijských rybárov či námorníkov, ale aj mestský život, kde je naturalizmus najviac príznačný. Bol však ovplyvnený aj Augustom Šenoaom a používal aj veľa romantických postupov[1]. Ku koncu svojej literárnej kariéry tvoril aj historické romány, voľne založené na dôležitých postavách chorvátskych dejín.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Olga i Lina (Olga a Lina, 1881)
  • Primorci (1882)
  • Začuđeni svatovi (Prekvapení, svadobníci, 1883)
  • Gospođa Sabina (Pani Sabína, 1883)
  • Sirota (Sirota, 1885)
    • Teodora (Teodora, 1889)
  • Urota Zrinsko-Frankopanska (Zrínsko-frankopanské sprisahanie, 1893)
  • Kraljica Lepa (Kráľovná lepa, 1902)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Slovník spisovatelů Jugoslávie. [s.l.] : Odeon, 1979. S. 290. (český)

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]