Eugen Rosenberg
| Eugen Rosenberg | |
| slovenský architekt | |
| Narodenie | 24. február 1907 Topoľčany, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 21. november 1990 (83 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo |
| Odkazy | |
| Commons |  Eugen Rosenberg |
Eugen Rosenberg (* 24. február 1907, Topoľčany – † 21. november 1990, Londýn, Spojené kráľovstvo[1]) bol slovenský architekt. Politické udalosti tej doby ho prinútili emigrovať z Česko-Slovenska do Anglicka. Jeho tvorba bola pre rodákov zo Slovenska dlho tabu. O jeho pôsobení medzi medzinárodne uznávanými architektmi sa slovenská verejnosť začala dozvedať až na sklonku jeho života.
Štúdium[upraviť | upraviť zdroj]
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe, kde bol študentom Josefa Gočára (1929 - 1932). Patril k spolužiakom prof. E. Hrušku. Dlhší čas študoval aj v Paríži, tu bol praktikantom v ateliéri Le Corbusiera. Neskôr sa stal praktikantom aj u Josefa Havlíčka a Karla Honzíka. Na svoju štátnu skúšku predložil návrh Robotníckej fakulty – vrcholovej inštitúcie v sústave ľudovej výchovy v ČSR. Tento projekt bol publikovaný v českom časopise Staviteľ (Praha, roč. XIII., 1932 č. 12) a odmenený I. cenou. Tu preukázal pochopenie zásad funkcionalistickej architektúry, výrazný zmysel pre proporcionalitu, kompozíciu a pochopenie infraštruktúry daného miesta.
Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Od roku 1934 do roku 1938 mal samostatnú architektonickú kanceláriu v Prahe, ale už dva roky predtým patril do Združenia architektov a Asociácie akademických architektov. Podobne ako jeho vzory zo štúdii smeroval svoju tvorbu k emocionálnemu funkcionalizmu – ten popri účelnosti dával do popredia aj krásu komponovania jednoduchých hmôt. Venoval sa hlavne tvorbe obytných nájomných domov. K tejto problematike priniesol nový dispozičný a technický prístup. Architektonické začiatky sa viažu k rodným Topoľčanom – sú tu realizované jeho prvé dve stavby: budova Česko-slovenského Červeného kríža (1933 - 1934) a vila doktora Mokrého (1934). Je tu predpoklad, že v rodnom meste navrhol aj rodičovský dom na Moyzesovej ul. č. 6 a rovnako aj zariadenie zubárskej ordinácie brata Alexa (1929). K najlepším realizáciam tzv. elektrických domov patrí napr. projekt dvojdomu v Prahe - Holešoviciach z rokov 1935 - 1936, dom na Letohradskej 56, U Průhonu 16 atď. Neskoršia tvorba v emigrácii už bola pravdaže spätá s názormi skupiny.
Emigrácia[upraviť | upraviť zdroj]
Po nástupe Hitlera k moci bol nútený emigrovať do Anglicka. Na konci vojny – v októbri 1944 – založil spolu s F. R. S. Yorkeom a Cyrilom Mardallom architektonickú kanceláriu, ktorá onedlho patrila k najznámejším tvorivým skupinám; neskôr známa pod názvom YRM (Yorke Rosenberg Mardall). V prvých rokoch sa ateliér venoval realizáciám bytov, zdravotníckych stavieb a základných škôl (Barclay Secondary School v Stevenage, 1950). Neskôr sa rozsah prác rozšíril – stavby administratívne, športové, cirkevné – až ateliér potvrdil medzinárodnú prestíž skupiny (medzinárodná výstava Interbau v Berlíne, 1958). V tom čase už riešili veľkú úlohu – prvú etapu londýnskeho letiska Gatwick.
Diela v Česko-Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
- 1933 – 1934 – budova Česko-slovenského Červeného kríža, Topoľčany
- 1934 – Vila doktora Mokrého, Topoľčany [2]
- 1935 – 1937 – nájomný dom J. Hanáka, č. p. 756, Praha 7 - Holešovice, Letohradská 52 [3]
- 1936 – 1937 – nájomný dvojdom bratov Böhmovcov, č. p. 422 a 423, Praha 7 - Holešovice, Antonínská 4-6 [4]
- 1936 – nájomný dom, č. p. 477, Praha 7 - Holešovice, U průhonu 16 [5]
- 1936 – nájomný dom, č. p. 450, Praha 7 - Holešovice, Ortenovo náměstí 10 [5]
- 1937 – nájomný a obchodný dom B. Hanáka, č. p. 387, Praha 7 - Holešovice, Milady Horákové 56 [6]
- 1937 – nájomný dom, č. p. 1084, Praha 7 - Holešovice, Schnichova 29 [7]
- 1937 – 1938 – nájomný a obchodný dom, č. p. 1920, Praha 1 - Nové Město, Ve Smečkách 27 a dom č. p. 622, Štěpánská 36, ktoré sú spojené pasážou [8]
Najvýznamnejšie diela YRM[upraviť | upraviť zdroj]
- 1947 – Cowley Peachey Housing Development, Middlesex
- 1948 – Sigmund Pumps Factory, Gateshead, Durham
- 1950 – Barclay Secondary School, Stevenage, Herts
- 1951 – obchodný dom, Southsea
- 1952 – byty Sish Lane, Stevenage
- 1953 – Stredná škola Warrena Wooda, Základná škola Rochestera Sheerwatera, Woking
- 1954 – autobusová stanica Loughton Garage
- 1955 – Stredná škola Quarle, Romford
- 1956 – Škola Dicka Shepparda, Tulse Hill
- 1957 – dom na ulici 115 Gt George, Londýn, bytový projekt s Wernerom Duttmanom, Berlín Interbau
- 1957 – letisko Gatwick, prvá etapa, Londýn
- 1958 – Unilever House Hamburg súťaž,
- 1958 – Carmel College, Wallingford
- 1958 – synagóga Brixton
- 1959 – Svetová zdravotnícka organizácia (administratíva) Ženeva, súťaž
- 1959 – Škola High Park, Stourbridge,
- 1959 – Churchill College Cambridge, súťaž
- 1960 – ambasáda USA, s Eerom Saarinenom, Londýn
- 1961 – súkromná kancelária Greystoke Place, Londýn
- 1962 – letisko Kuvajt, hlavný plán,
- 1962 – Univerzitná knižnica Cambridge projekt
- 1963 – obchodný dom, s Felixom Candelom, Stevenage
- 1964 – letisko Luton, vývojová štúdia
- 1964 – synagóga Belfast
- 1965 – Stredná škola Smestow
- 1965 – Univerzita Liverpool, Fakulta elektroinžinierstva a elektroniky
- 1965 – letisko Kuvajt, kontrolná budova
- 1965 - 1971 – Warwick University
- 1966 – Elliottova továreň, Rochester
- 1966 – 1974 – St Thomas' Hospital, London
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Margolius, Ivan, Prague - a guide to the 20th century architecture, Ellipsis, London 1996, ISBN 1-89985818-0, S.300
- ↑ Česko-slovenský Červený kríž a vila doktora Mokrého v Topoľčanoch
- ↑ Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 72.
- ↑ Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 73.
- ↑ a b Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 193.
- ↑ Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 75.
- ↑ Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 192.
- ↑ Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297, S. 40.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Kohout, M., Šlapeta, V., Templ, S., Hanzlová, A., Sršňová, M. a Tichá, J. (eds.): Prague 20th century architecture. Springer, Wien - New York 1999. ISBN 3211832297
- Kramáriková, J.: Eugen Rosenberg : Architektova voľba, dizertačná práca, FA STU Bratislava 2006.
- Russak, C.: The Architecture of Yorke Rosenberg Mardall, 1944/1972. Lund Humphries, London - New York, 1972. ISBN 0844800651.
- Šlachta, Š. - Vrzgulová, B.: Slovák - spoluautor Gatwicku, ASB 2, 2002, s. 20 – 22.
- Šlachta, Š.: Neznámi známi, Bratilava: Vydavateľstvo SAS, 2004, s. 147 – 152.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Eugen Rosenberg
