Eumaios

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennej planétke pozri 12972 Eumaios
Odyseus sedí a Eumaios uvidel prichádzajúceho Télemacha, autor:Bonaventura Genelli (1798–1868)

Eumaios (starogr. ΕὔμαιοςEumaios, lat. Eumaeus) je v gréckej mytológii syn syrijského kráľa Ktésia,[1] pastier svíň u ithackého kráľa Odysea.[2]

Eumaios bol syn kráľa Ktésia a žil na ostrove Syros v súostroví Kyklady.[1] Bol ešte mladý, keď ho zajali fenickí piráti a predali ho do otroctva Odyseovmu otcovi Laertovi. Aj keď to bolo pre neho kruté, napokon sa so svojim osudom zmieril a žil potom spokojný v službách Laerta a neskôr jeho syna Odysea ako pastier.[2]

Eumaios Odyseovi verne slúžil a aj počas jeho dlhej dvadsaťročnej neprítomnosti, keď Odyseus trávil čas v trójskej vojne a po nej sa dlhou a strastiplnou cestou vracal domov, mu Eumaios zostal verný a vždy držal s jeho rodinou. Keď Odyseus vystúpil z lode pri prvom ithackom myse, prišiel najskôr k svojmu vernému služobníkovi Eumaiovi,[3] ktorý mu poskytol prvý útulok vo svojej kolibe a u neho sa potom stretol aj so svojim synom Télemachom.[4] Télemachos ho potom potajomky priviedol do paláca, kde sa vysporiadal so spupnými nápadníkmi svojej manželky Pénelopy, ktorí ho chceli pripraviť nielen o manželku, ale aj o trón.[4][2]

Podľa antického autora Plutarcha dal Télemachos Eumaiovi slobodu a údajne sa stal predkom itackého šľachtického rodu Koliadónovcov.[5]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Homér, Odysea, 15,380-436.
  2. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. ISBN 66-048-80. S. 135-136.
  3. Hyginus, Fabulae 126.
  4. a b Apollodoros, Epitome, E, 7,32-33.
  5. Plutarchos, Aitia Ellénika, 14.